Mikuláš Jakobeus (* 1620, Praha, Habsburská monarchia – † okolo 1660, Prešov, Habsburská monarchia) bol český humanistický básnik, syn Jakuba Jakobea.
Životopis
V rokoch 1621 – 1624 žil s otcom v exile v Sasku, potom od roku 1624 v Uhorsku. V roku 1646 sa spomína ako mešťan slobodného kráľovského mesta Prešova.[1]
Tvorba
Napísal viaceré latinské humanistické básne, ktoré vydal v spisoch svojho otca. V básni „Epistrophe ad gentis Hungaricae lumina columinaque“, ktorú vydal v otcovom spise Animnisis, to jest: Věčná a neumírající paměť založení Domu Božího národu uherskému ve svobodném a královské městě Prešově (Levoča 1642) naráža na vojnové časy a odporúča otcovo dielo patrónom. Oslavný charakter má báseň „Fleverat ante suas maestas Slavonia dotes“ vydanú v spise Gentis Slavonicae lacrumae, suspiria et vota (Levoča 1642), v ktorej adoruje svojho otca ako historika, podporovateľa Slovákov a slovenského jazyka.[2]
Referencie
- ↑ JAKOBEUS, Mikuláš. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok II. E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. 592 s. S. 507 – 508.
- ↑ Jakub Jakobeus (okolo r. 1591 – 1645) : výber z diela. Preklad Jozef Minárik, Mária Vyvíjalová. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1963. 437 s. (Pamiatky staršej literatúry slovenskej; zv. 7.) S. 284 – 285.
Ďalšia literatúra