Mikojan-Gurevič MiG-27 (rus.Микоян и Гуревич МиГ-27; v kóde NATO: „Flogger-D/J“) je stíhací bombardér s meniteľnou geometriou krídel vyvinutý a vyrábaný v Sovietskom zväze konštrukčnou kanceláriou MiG v období studenej vojny a neskôr bola jeho licenčná výroba spustená aj v Indii. Ide o jednomiestne jednomotorové bojové lietadlo, určené na ničenie stacionárnych a pohyblivých pozemných cieľov.
Vznik a vývoj
MiG-27 pristáva na letisku Grossenhain
MiG-23BN, útočný variant sovietskeho Floggeru, bol len prechodným riešením, ktoré nesplnilo očakávania ani konštruktérov, ani zákazníkov. Sovietske letectvo malo na tento typ lietadla oveľa vyššie požiadavky, hlavne čo sa týka nosnosti a rozmanitosti integrovanej výzbroje. Zvýšené nároky boli taktiež na vzletové a pristávacie charakteristiky, ale aj jednoduchosť pilotáže.
Šéfkonštruktérom projektu vývoja nového lietadla sa stal G. A.Sedov a stroj dostal označenie MiG-23BM (M ako modernizovaný). Prvé dva prototypy boli postavené na báze MiG-23B s motormi AL-21F-3. Lietadlá prešli značnými úpravami, z ktorých najvýznamnejšou boli konštrukčné zmeny podvozku a prívodov vzduchu do motora.
Skúšobný pilot V. E. Menitskij vzlietol s prvým prototypom MiGu-23BM (palubné číslo 351) dňa 17. novembra 1972. Po zrealizovaní potrebných konštrukčných zmien začala na konci roku 1973 Irkutskom leteckom závode sériová výroba MiGov-23BM. Výroba trvala až do jari roku 1978, pričom v tomto období zišlo z linky 360 lietadiel tohto typu. Po absolvovaní všetkých skúšok boli lietadlá vo februári 1975 zaradené do služby pod názvom MiG-27.[1]
Konštrukcia
Indický MiG-27
Meniteľná geometria krídel umožnila lietadlu, aby dosahovalo požadované vlastnosti pri letoch v nízkych výškach, čo bolo pre priamu podporu pozemných jednotiek kľúčové.
Pohon MiGu-27 zabezpečuje R-29B-300 s ťahom 78,5 kN, resp. 112,8 kN za použitia prídavného spaľovania. Lietadlo dosahuje na úrovni mora rýchlosť Mach 1.09 (1 350 km/h), pričom jeho maximálna rýchlosť vo výške 8 000 m je Mach 1.5 (1 810 km/h). Stúpavosť stroja je 200 m/s a jeho dostup 15 600 m. Bojový rádius lietadiel MiG-27 je 780 km.
MiG-27K je vyzbrojený neriadenými raketami S-5, S-8, S-13, S-24. Z riadených striel typu vzduch-zem môže niesť nasledovné:
Ch-23M s rádiovo povelovým navádzaním a dosahom 2−10 km,
Ch-25ML s poloaktívnym laserovým navádzaním a dosahom 2,5−10 km,
Ch-29L s poloaktívnym laserovým navádzaním a dosahom 10 km alebo Ch-29T s elektro-optickým navádzaním a dosahom 12 km,
protirádiolokačnú strelu Ch-27PS
Ch-31P s pasívnym rádiolokačným navádzaním a dosahom 110 km.[2]
.jpg)
.jpg)
