Metropolitný chrám svätej Maríny (bulh. Митрополитски храм „Света Марина“ – Mitropolitski chram „Sveta Marina“) je pravoslávny chrám nachádzajúci sa na hranici architektonickej rezervácie Starý Plovdiv na začiatku svahu pahorku Taksim tepe v centre mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku. Je metropolitnou katedrálou Plovdivskej eparchie (biskupstva). Chrámový sviatok sa slávi 17. júla.
Charakteristika
Budova je postavená ako bazilika v štýle typickom pre obdobie bulharského národného obrodenia. Je trojkorábna s kupolou a oddelenou vežou zvonice. Na západnej stene budovy sa nachádza arkádová predsieň bohato vyzdobená stenomaľbami. Zvonica sa nachádza v severnej časti chrámového nádvoria, je šesťposchodová, drevená postavená z dubového dreva, vysoká 17 metrov a nachádza sa v nej 8 zvonov, čo z nej robí zvonicu s najväčším počtom zvonov v Plovdive. V areáli chrámu sa nachádzajú aj ďalšie budovy Plovdiskej eparchie.
Dejiny
Hovorí sa, že tento chrám pôvodne stával v dnešnej miestnej časti Maraša na mieste, kde dnes stojí mešita Imaret a Turci chrám zničili pri výstavbe mešity v roku 1441. Kresťanom potom povolili, postaviť si nový chrám a tak sa chrám svätej Maríny ocitol na svojom dnešnom mieste. Nevie sa však, či je táto legenda pravdivá a mnohí historici o nej pochybujú. Z dochovaného zápisu z roku 1906 vieme, že chrám bol rekonštruovaný v roku 1561. Prvýkrát je chrám spomenutý ako katedrála v roku 1578 nemeckým evanjelickým teológom a pastorom Stephanom Gerlachom, ktorý Plovdiv navštívil počas svojej cesty z Viedne do Istanbulu. Tento napísal, že sa v Plovdive nachádza 8 chrámov, pričom chrám svätej Maríny je hlavný a je sídlom metropolitu. V časoch metropolitu Neofita (1698 – 1711) budova chrámu vyhorela. Zbierka na stavbu nového chrámu začala v roku 1721 a tento bol dokončený a vysvätený v roku 1783, neskôr bol opäť poškodený. V dnešnej podobe chrám existuje od rokov 1851 – 1856, kedy bol znovu postavený bracigovskými majstrami a vysvätený metropolitom Chrisantom 21. mája roku 1856. Chrám bol pod správou Gréckej pravoslávnej cirkvi až do roku 1906, kedy sa dostal pod Bulharskú pravoslávnu cirkev. Posledná reštaurácia chrámu prebehla v roku 1953.
Galéria
-
Metropolitný chrám svätej Maríny - arkády na západnej strane
-
Metropolitný chrám svätej Maríny - západná strana nádvoria chrámového komplexu
-
Metropolitný chrám svätej Maríny - zvonica z nádvoria chrámového komplexu
-
Metropolitný chrám svätej Maríny - východný vchod do chrámového areálu
-
Metropolitný chrám svätej Maríny - na nádvorí chrámového komplexu
-
Metropolitný chrám svätej Maríny - severný vchod do chrámového areálu
-
Metropolitný chrám svätej Maríny - pohľad zo severného vchodu do chrámového areálu
-
Metropolitný chrám svätej Maríny - chrámová budova zo severu
-
Metropolitný chrám svätej Maríny - chrámová budova z juhu
-
Metropolitný chrám svätej Maríny - pohľad na chrámový areál zo severovýchodu
-
Metropolitný chrám svätej Maríny - zvonica z nádvoria chrámového komplexu
-
Metropolitný chrám svätej Maríny - arkády na západnej strane
-
Metropolitný chrám svätej Maríny - chrámová budova zo severozápadnej časti nádvoria
-
Metropolitný chrám svätej Maríny - arkády na západnej strane
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Света Марина (Пловдив) na bulharskej Wikipédii.