Mesiac je časová jednotka. Kalendárny mesiac v gregoriánskom kalendári má 30 alebo 31 dní, výnimku tvorí február, ktorý máva 28 dní, v priestupnom roku 29 dní.
Počty dní v jednotlivých mesiacoch
Slovanské názvy mesiacov
Slovenské historické/ľudové názvy mesiacov[1]
V listinnom a tlačenom materiáli z obdobia do 18. storočia sa najčastejšie vyskytujú latinské názvy mesiacov, ale v niektorých prameňoch sa popri nich nachádzajú aj ľudové pomenovania.
Z roku 1597 je doložený nasledujúci zoznam slovenských mien mesiacov (zoznam ich výslovne odlišuje od českých mien mesiacov, ktoré sú v ňom odlišné), ktorých autorom je Matej Hranica, evanjelický farár:
- január – Welký Sečen
- február – Malý Sečen
- marec – Brezon
- apríl – Dubon
- máj – Mag
- jún – Turýči
- júl – Sw'etho Yána
- august – Sw'etho Yakuba
- september – Matky Božég
- október – Sw'etho Michala
- november – wssech Swetých
- december – Sw'etho Ondrege
Poznámka: Namiesto w píšeme dnes v, namiesto g píšeme dnes j.
Nowý kalendář z roku 1717 uvádza:
- január – leden
- február – unor
- marec – březen
- apríl – duben
- máj – mag
- jún – čerwen
- júl – čerwenec
- augustus – srpen
- september – žárj
- október – rjgen
- nowember – lystopad
- december – prasynec
Fándlyho Pilní domajší a polní hospodár uvádza:
- január – ledeň, hrubí sečeň
- február – unor, malí sečeň
- marec – brezeň
- apríl – dubeň
- máj – máj
- jún – červeň
- júl – ?
- august – srpeň
- september – žári
- október – rijen
- november – listopad
- december – prasinec
Anton Bernolák slovenské názvy mesiacov utvoril podľa češtiny a nezachytil tak ich skutočné používanie.
V česko-nemeckom Jungmannovom slovníku autor hodnotí ako (aj?) moravské a slovenské nasledujúce názvy mesiacov: květen (t. j. máj), čerwen (t. j. jún), sečen (t. j. júl) a srpen (t. j. august).
Ľudovít Štúr navrhol v roku 1845 tieto názvy:
- január – Veľký Sečeň
- február – Malí Sečeň
- marec – Brezen
- apríl – Duben
- máj – Kveten
- jún – Lipen
- júl – Červenec
- august – Klasen
- september – Malí Rujen
- október – Velkí Rujen
- november – Listopad
- december – Prosinec
Podobné, ale pozmenené, slovenské názvy sa nachádzajú aj v iných textoch do konca 19. storočia. Napr. v Domovej pokladnici z r. 1848:
- január – Velkí Sečeň
- február – Malí Sečeň
- marec – Brezeň
- apríl – Dubeň
- máj – Traveň
- jún – Lipeň
- júl – Klaseň
- august – Srpeň
- september – Jaseň
- október – Rujeň
- november – Studeň
- december – Mrazeň
Podľa publikácie K. Palkoviča z roku 1974 vyzerali pôvodné slovenské názvy mesiacov nasledovne (v citovanom zdroji mená nie sú priradené k jednotlivým dnešným názvom): veľký sečen, malý sečen, brezeň, dubeň, traveň, lipeň, rujeň, hrudeň, a možno aj studeň a jaseň. Väčšina týchto existovala asi ešte na začiatku 19. stor. v slovenských nárečiach.
Historický slovník slovenského jazyka (moderný slovník predbernolákovskej slovenčiny) uvádza tieto doklady (popri dokladoch názvov mesiacov latinského pôvodu) slovenských alebo poslovenčených českých názvov mesiacov:
- január – velkí sečen, leden
- február – malí sečen, unor
- marec – březen, brezen, brezeň
- apríl – duben, dubeň
- máj – maj
- jún – červen, červeň
- júl – červenec
- august – srpeň, srpen
- september – zarj
- október – rijen
- november – listopad
- december – prosinec, prasinec
Pozri aj
Referencie
Externé odkazy
