Medzichladič na montáž za predný nárazníkMedzichladič vo vozidle Subaru Impreza WRX STi. Tento medzichladič je namontovaný na motore, takmer až pri čelnom okne
Medzichladič plniaceho vzduchu[1], skrátene len medzichladič (ang. Intercooler), alebo aj chladič plniaceho vzduchu je zariadenie na výmenu tepla v motoroch prepĺňaných turbodúchadlom alebo kompresorom. Jeho úlohou je ochladzovať stlačený vzduch z dúchadla, čo má za následok zvýšenie hustoty plniaceho vzduchu a tým aj zvýšenie hmotnosti pracovnej náplne valca a teda vyšší výkon motora. Nižšia teplota stlačeného vzduchu umožňuje zvýšiť plniaci tlak a tiež zároveň znižuje riziko samovoľného vznietenia plynov ešte pred fázou jeho kontrolovaného vzplanutia, ktoré je problémom zážihových motorov.[2]
Medzichladiče sa môžu líšiť najmä rozmermi a obsahom, mierne potom aj vzhľadom a umiestnením v automobile. Rovnako ako vzduchový filter sa medzichladič umiestňuje do motorového priestoru tak, aby mal čo najväčší prísun vzduchu, ktorý o automobil naráža v závislosti na jeho rýchlosti. Preto sú medzichladiče tým viac účinnejšie, čím rýchlejšie sa vozidlo pohybuje, pretože to má za následok väčší a rýchlejší prísun chladnejšieho vzduchu.
Pojem "medzi" pochádza z anglického inter, čo má pôvod ešte v historických lietadlových motoroch, v ktorých medzichladiče ochladzovali vzduch medzi jednotlivými kompresormi. V dnešných automobilových motoroch sa tak technicky nachádzajú "dochladzovače" (ang. aftercooler), pretože sa nachádzajú až za turbodúchadlom či kompresorom.
Konštrukcia
Väčšinou sa používajú vodné chladiče plniaceho vzduchu. Ide o rúrkové chladiče s priečnym prúdením. Chladiaca voda prúdi rúrkami, ktoré sú usporiadané do niekoľkých radov na oboch koncoch ukončených komorami. Tie zabezpečujú otáčanie prúdu vody tak, aby postupne prešla celým chladičom. Rúrky sú často mosadzné, na vonkajšej strane vybavené rebrami pre zlepšenie prestupu tepla. Plniaci vzduch prechádza chladičom kolmo na rúrky.[1]
Referencie
↑ ab KLIMENT, Vladimír. Naftový motor preplňovaný turbodmychadlem. Praha : SNTL, 1989. 312 s. S. 76 - 79. (český)
↑M.Bernhardt, S.Dobrzyński, E.Loth Silniki samochodowe. Wydawnictwo WKiŁ Warszawa, 1988 r.
