Počas Ježišovej návštevy v Betánii sa Mária posadila pri jeho nohách a počúvala jeho slová, zatiaľ čo Marta mala plné ruky práce s prípravou pohostenia pre hostí. Preto išla za Ježišom a žiadala ho, nech povie Márii, aby jej išla pomôcť. Ježiš jej ale nevyhovel, odpovedal: „Marta, Marta, robíš si starosti a trápiš sa pre mnoho vecí. Len jedného je treba. Mária volila dobre. Vybrala si to, o čo nepríde." (Lk 10, 41-42).
Druhýkrát sa o Marte píše v súvislosti so vzkriesením Lazára, keď vyznáva svoju vieru v Ježiša Krista. Keď ochorel jej brat Lazár, poslali o tom Ježišovi správu. Ten všal prišiel k nim do Betánie až štyri dni po pohrebe Lazára. Sestry sa o Ježišovom príchode dozvedeli, keď bol ešte pred dedinou, Mária, zdrvená žiaľom, zostala doma, avšak Marta mu bežala oproti:
„
Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá." Ježiš jej povedal: "Tvoj brat vstane z mŕtvych." Marta mu vravela: "Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení." Ježiš jej povedal: "Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?" Povedala mu: "Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet."
“
– Ján 11, 20-27
O niekoľko veršov ďalej potom praktická Marta upozorňuje Ježiša, keď chce nechať otvoriť Lazárov hrob, že štyri dni pochovaný Lazár už zrejme dosť zapácha.
Šesť dní pred Veľkou nocou bol Ježiš v Betánii naposledy, pripravili mu večeru a Marta pri nej obsluhovala.
Smrť svätej Marty v Betánii, gotická oltárna doska (okolo 1490, Diecézne múzeum Rottenburg)
Po Ježišovom nanebovstúpení Marta s Máriou, Lazárom i inými Kristovými učeníkmi boli od Židov chýtení a daní na loď bez vesiel, aby na mori zahynuli. Božím riadením však všetci priplávali do Provensálska,[2] kde Marta neďaleko Marseilles založila kláštor, v ktorom žila 30 rokov až do svojej smrti. Podľa tradície bola pochovaná v Tarascone, nad jej hrobom bol postavený kostol, ktorý je jej zasvätený.
Legenda o drakovi
Svätá Marta vedie skroteného draka (ľudová maľba, 18. storočie)
Mesto Tarascone mala Marta oslobodiť od zlého draka. Drak nazývaný tarasque je popisovaný ako príšera so šiestimi nohami, ktoré sa podobajú medvedím, telom ako býk s korytnačím pancierom na chrbte a so šupinatým chvostom zakončeným jedovým bodcom ako u škorpióna. Hlavu mal leviu a uši konské. Kráľovi Tarasconu s celým jeho vojskom sa nepodarilo draka zabiť. Marta ho ale skrotila modlitbou a priviedla ho do mesta. Obyvatelia boli z draka tak vydesení, že ho v noci napadli a zviera, ktoré sa vôbec nebránilo, zabili. Marta potom predniesla kázanie, po ktorom sa mnoho ľudí obrátilo na kresťanstvo a ľutovalo, že draka zabili. Na jeho pamiatku premenovali mesto na Tarascon.
Každý rok v júni sa oslavuje pamiatka tejto udalosti sprievodom s maketou draka. Slávnosť je od roku 2008 zaradená na zoznam nehmotného dedičstva UNESCO.[3] V Španielsku sa figurína draka nazývaná tarasca nosí spolu s inými figurínami v sprievodoch na Božie telo.
↑EKERT, František. Církev vítězná: životy Svatých a Světic Božích. 3. svazek. V Praze: Nákladem Dědictví sv. Jana Nepomuckého, 1896. 879 s. [Viz str. 311.]
↑UNESCO - Géants et dragons processionnels de Belgique et de France [online]. ich.unesco.org, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online. (po francúzsky)
-WUS07629.jpg)
