Kráľovstvo zdedil, keď jeho otec Vukašin zahynul v boji proti Turkom v bitke pri rieke Marica. V roku 1371 bol korunovaný za kráľa, ale musel uznať suverenitu tureckého sultána a bojovať v osmanskej armáde.
Srbské kniežatá, ktoré ďalej bojovali proti Turkom zaberali jeho územia a pripájali ich ku svojim, keďže Marko im nemohol s vojskami oslabenými po bitke pri rieke Marici vzdorovať. Tak získal Đurađ Balšić mesto Prizren v roku 1371 a Peć v 1372; Lazar Hrebeljanović získal Prištinu a Vuk Branković získal Skopje v roku 1377.
Mytológia
Marko sa stal polomýtickým hrdinom mnohých srbských, macedónskych a bulharských povestí a piesní. Napriek spojenectvu s Turkami sa v ľudových povestiach stal symbolom zmeny spôsobu boja proti Turkom. Namiesto otvorenej vojny s nimi bojuje diplomaticky a dokáže sa presadiť aj proti samotnému sultánovi. Trestá turecké zločiny na ľuďoch a keď vidí neprávosť, často býva krutý. Jeho legendu šírili po Balkáne gusliari.
