Magurka je osada v Nízkych Tatrách, súčasť obce Partizánska Ľupča, v okrese Liptovský Mikuláš.
Poloha
Nachádza sa v závere Ľupčianskej doliny, v nadmorskej výške 1 050 m n. m., pod vrchmi Ďurková (1 750 m n. m.) a Zámostská hoľa (1 612 m n. m.)[1] Cez lokalitu Tajch je spojená s Partizánskou Ľupčou, cez osadu Železnô s Lúžňanskou a Revúckou dolinou cez Liptovskú Lúžnu.
Dejiny
Magurka bola založená ako banícka osada už v 14. storočí, hoci v oblasti sa ťažilo zlato už okolo roku 1250. Zlato sa dolovalo aj vymývalo ručne, časom pribudli aj v tejto odľahlej lokalite stroje. V 19. storočí tu žilo a pracovalo až 250 baníkov. Produkcia baní predstavovala okolo 10 - 11 kg zlata i striebra a viac ako 3000 m³ antimónu. Štôlňa Kilian bola dlhá až 3 km, Ruseger 1,6 km a Ritterstein 1,4 km.
Po ukončení nerentabilnej ťažby v roku 1923 bolo vybavenie prevezené do Banskej Štiavnice a budovy odpredané. Na Magurke tak zostala len malá časť predošlého obyvateľstva a v roku 1928 žilo v 20. domoch iba 75 ľudí.
Pamiatky
Z obdobia najväčšieho rozmachu osady sa zachoval banský neogotický[2] kostolík z roku 1911 s rapkáčom vo veži, ktorý zvolával baníkov z celého okolia.
Turizmus
V okolí sú pestré možnosti pešej turistiky a z osady vedú značené chodníky:
značka z lokality Tajch cez Magurku do sedla Latiborskej hole
značka z osady Železnô cez Magurku a Mestskú horu (1 520 m n. m.) na hlavný hrebeň pod Malým Chabencom
značka do sedla Zámostskej hole[1]
Referencie
Literatúra
- VÍTEK, Peter; ČELKO, Marián; CHURÝ, Slávko; SOMBATHY, Ladislav. Magurka : dejiny ťažby kovov a obce. Partizánska Ľupča : Obecný úrad Partizánska Ľupča, 2002. 143 s. ISBN 80-968861-0-X.
Iné projekty
Zdroje
