Mária Pietrová, rodená Ivanková, (* 4. január 1879, Martin – † 24. júl 1956, Martin) bola slovenská ochotnícka herečka, režisérka a organizátorka kultúrneho života v Martine. V rokoch 1943 – 1948 bola tiež poslednou predsedníčkou spolku Živena.
Biografia
Narodila sa ako Mária Ivanková 4. januára 1879 v Martine v rodine, ktorá patrila do staršieho turčianskeho zemianskeho rodu. V rokoch 1894 až 1937 bola významnou členkou Slovenského spevokolu v Martine, kde pôsobila nielen ako herečka, ale aj ako podpredsedníčka (v rokoch 1934 – 1942). Stvárnila okolo 80 postáv a aktívne sa podieľala na dramaturgickej činnosti súboru. Spočiatku v hrách stvárňovala vedľajšie postavy vo veselohrách (napr. „Ženský zákon“), ale neskôr vynikla aj ako herecká predstaviteľka výrazných ženských postáv, často tragických hrdiniek, v slovenských a českých dielach realistickej drámy (napr. v hre „Hájnikova žena“).
Po roku 1914 pracovala ako pisárka, neskôr majiteľka trafiky a redaktorka periodika Národný hlásnik. Venovala sa aj prekladateľstvu, prekladala divadelné hry a krátke skeče zo srbčiny, češtiny, nemčiny, maďarčiny a ruštiny. Písala tiež literárne črty a spomienkové články o slovenských národných dejateľoch, ktoré boli uverejňované najmä v Národných novinách a v Dennici. Jej spomienky na divadelné pôsobenie vychádzali na pokračovanie v rokoch 1925 – 1926 v časopise Ochotník.
Od roku 1921 pôsobila ako členka komisie pre posudzovanie hereckých adeptov do ansámblu Slovenského národného divadla. Pôsobila tiež ako prvá podpredsedníčka Slovenského spevokolu (v rokoch 1920 – 1930 a 1934 – 1942). Od roku 1934 bola jeho čestnou členkou.
Ako režisérka pripravila prvú inscenáciu hry J. Gregora Tajovského „Sokolská rodina“ (1937), úrady ju však zakázali.
Mária Pietrová bola aj členkou slovenského ženského spolku Živeny, v rokoch 1945 – 1948 bola poslednou predsedníčkou spolku. V tomto postavení organizovala verejné prednášky, často vzdelávacieho charakteru, divadelné predstavenia a tiež augustové matičné slávnosti.
V matkiných hereckých šľapajach pokračovala jej dcéra Naďa Hejná.
Zomrela 24. júla 1956 v rodnom Martine a bola pochovaná na Národnom cintoríne v Martine.
Ocenenia
V roku 1943 bola ako vôbec prvá herečka v dejinách ochotníckeho divadla Družstvom SND (predchodca Slovenského národného divadla) vyznamenaná „Dramatickou cenou Jána Cablka“.[1]
Referencie
- ↑ Biografický lexikón Slovenska. Martin: Slovenská národná knižnica, 2020, VII, O-Q. S 431-432. ISBN 9788089023150
