Územie Lakónie je kontinuálne osídlené už od šiesteho tisícročia pred Kr. Prví obyvatelia boli Lelegovia a Pelasgovia, no v mykénskej dobe sa tu usadili grécke kmene Achájcov a pravdepodobne aj Iónov. Najvýznamnejším mestom mykénskej Lakónie bola Sparta a Amyklai. Zo Sparty sa stalo dôležité centrum mykénskej gréckej kultúry a podľa mytológie odtiaľto pochádzal legendárny kráľ Menelaos.
Okolo roku 1100 pred Kr., teda po páde mykénskej kultúry, sa tu usídľujú dórski Gréci, ktorí si podrobili achajské obyvateľstvo a založili slávny mestský štát Sparta. V 2 storočí pred Kr. Lakóniu ovládli Rimania. Počas rímskej doby nastáva christianizácia obyvateľov. V 4. storočí kraj vyplienili Góti, neskôr Húni. Od roku 395 patrí Lakónia do Východorímskej (Byzantskej) ríše.
Stredovek
Vathia, typická dedina v Mani, vežovité domy slúžili ako pevnosti v prípade bojov medzi rodinami.
Až do 6. storočia prosperovala Sparta, potom však na Peloponéz vtrhli Slovania, ktorí sa v Lakónii usadili v horských oblastiach Taugetu a Parnónu a odtiaľto ovládli Grékov. Mnoho Grékov v tejto dobe opustilo Lakóniu. Niektorí odišli na Sicíliu, iní na východ Peloponézu, ďalší založili na juhu Lakónie mesto Monemvasia a iní na polostrov Mani, teda na juh Lakónie a aj preto bola až do 19. storočia husto osídlená najviac pobrežná oblasť Lakónie. Slovania boli definitívne zničení až v 9. storočí. Mnohí boli z Lakónie odvedení byzantskou armádou. Byzantská vláda potom obnovila Spartu, ktorá sa nazývala Lakedemonia a do Lakónie umiestnila grécke obyvateľstvo, prevažne z južnej Itálie a Sicílie, na posilnenie miestnych Grékov. Malé slovanské etnikum sa utiahlo vysoko do hôr Taugetu a Parnónu. V 13. storočí. Peloponéz ovládli Európania. Európania sa tu snažili zaviesť feudálny režim a mnoho Grékov s tým nesúhlasilo, preto sa veľké množstvo Lakónčanov presídlilo do neprístupných hôr Parnónu a Taugetu. Tu narazili na slovanské osídlenie, ktoré dovtedy žilo izolovane a keďže Slovanov bolo menej, s Grékmi sa pomiešali a zanikli. Naopak, Európania nasilu odviedli niektorých Slovanov z hôr a usadili ich do gréckych dedín, aby posilnili poddanskú populáciu. Slovania sa pomiešali a splynuli aj tu. Malé územie východnej Lakónie s mestom Geraki osídlili Arvaniti, ktorí tu žijú dodnes. Bolo tu založené aj mesto Mystras, kde sa presídlili obyvatelia Sparty.
Turecká nadvláda
Turci ovládli Lakóniu v 15. storočí, no niektoré horské územia sa im nepodarilo dobyť, miestni Gréci stále odolávali útokom. Predovšetkým to boli bojovní Gréci z polostrova Mani, ktorí neustále s Turkami bojovali a Turci toto územie nikdy účinne neovládli. Územie bolo na krátku dobu ovládnuté Benátkami, no tých opäť vyhnali Turci. Lakónia bola dejiskom Gréckej vojny za nezávislosť proti Turkom v 19. storočí. Z Mani pochádzal jeden z najznámejších revolucionárov, Petros Mauromichalis.
Kultúra
Kultúra obyvateľov Lakónie, podobne ako aj ostatných Grékov, je veľmi bohatá. Môžeme tu obdivovať trosky starovekej Sparty, ale aj nádherné kamenné opustené mesto Mystras, chránené UNESCOm, s množstom kostolov. Pod vysokými pohoriami sa nachádzajú roviny, na ktorých sa pestujú obzvlášť kvalitné olivy, pomaranče a vinič.
Lakónčania majú bohatý folklór v typickom peloponézskom štýle, teda rýchle piesne hrané na klarinet a tance ako syrtos a tsamiko. Turistami vyhľadávané je aj prímorské mesto Monemvasia. Zvláštnu časť obyvateľstva tvoria Gréci z polostrova Mani. Je to veľmi horkokrvný a bojovný kmeň, ktorý vzdoroval tureckej okupácií. Ctia si rodinné tradície a v minulosti boli známy aj tradičnou vendetou, kedy medzi sebou bojovali najsilnejšie miestne rody. Manioti sú priamymi potomkami starovekých Sparťanov, ktorí sa sem v 6. storočí utiahli pred slovanskou okupáciou. Koncom 19. storočia boli mnohé toponymá zmenené na svoje pôvodné, staroveké mená. Dedina Sklavochorio (Otrocká dedina) bola premenovaná na pôvodné Amykles, kde stále môžeme vidieť zrúcaniny tohto starovekého mesta. Mesto Levetsova dostalo pôvodné meno Krokees.
