LVM 3[1] (Launch Vehicle Mark 3), tiež uvádzaná ako GSLV Mk.3 (Geosynchronous Satellite Launch Vehicle Mark III) (hind. भूस्थिर उपग्रह प्रक्षेपण यान एमके -3)[2] je stredne ťažká nosná raketa, vyvíjaná Indickou vesmírnou agentúrou (ISRO).
Táto nosná raketa je schopná umiestniť na GTO až štvortonovú družicu a umožňuje tak Indii zachovať si úplnú sebestačnosť v oblasti vypúšťania satelitov na obežnú dráhu. Vďaka LVM 3 má India vlastnú raketu s vyššou nosnosťou, než má GSLV Mk.2 .[3] LVM 3 bude možné využiť ako nosič družíc na GEO, aj ako nosič kozmických lodí.[4][5][6]
História
Vývoj LVM 3 začal krátko po roku 2000. Prvý štart bol plánovaný na rok 2009 – 2010.[4] Oneskorenie bolo spôsobené viacerými faktormi.
Suborbitálny letový test nosiča LVM 3 (LVM 3-X) s pasívnym horným stupňom sa uskutočnil 18. decembra 2014. Pri lete na suborbitálnu trajektóriu bol otestovaný pristávací modul kozmickej lode.[4] Prvý štart s vynesením nákladu na obežnú dráhu bol uskutočnený 5. júna 2017.[4] Pri ňom bola podľa plánu vynesená na dráhu prechodovú ku geostacionárnej telekomunikačná družica GSAT-19[2] s hmotnosťou 3 136 kg.[7] Pri ďalšom štarte 14. novembra 2018 bola úspešne vynesená telekomunikačná družica GSAT-29 s hmotnosťou 3 423 kg.[8]
Nasledujúci štart LVM 3 prebehol 22. júla 2019 a vyniesol indický komplex Čandraján-2, skladajúci sa z orbitera Mesiaca, pristávacieho modulu Vikram s vozidlom Pragyan, všetko o celkovej hmotnosti 3 890 kg.[9][10]
Budúci vývoj
Prvý štart s kozmickou loďou Gaganján a kozmonautmi na palube je plánovaný po roku 2021.[11] V roku 2024 má vyniesť k Marsu Mangalján-2.[12]
V budúcnosti je predpokladaný vývoj čiastočne kryogénneho motora (na kvapalný kyslík a letecký petrolej RP-1) pre druhý stupeň tohto nosiča, ktorý umožní zvýšenie nosnosti na GTO na 6 ton.[4]
Popis nosiča
Prvý stupeň
LVM 3 používa raketové motory na pevné palivá (boostery) typu S200. Každý z nich má priemer 3,2 metra, dĺžku 25 metrov a obsahuje 207 ton paliva, prázdna hmotnosť je 31 000 kg. Tieto motory horia 130 sekúnd a oba celkovo produkujú ťah približne 10 000 kN (čo znamená asi 1000 ton ťahu).[13]
Druhý stupeň
Centrálny stupeň, označený L110, má priemer 4 metre, dĺžku 21,39 metrov, prázdna hmotnosť je 9 000 kg. Spaľuje kvapalné palivo: nesie 116 ton UDMH a N2O4. Tento stupeň je prvým indickým komplexom motorov na kvapalné palivá. Používa dva vylepšené motory Vikas, každý s ťahom okolo 700 kN (asi 70 ton ťahu).[14][4] Raketové motory používajú regeneratívne chladenie a pri porovnaní s predchádzajúcimi motormi Vikas majú zníženú hmotnosť a zvýšený ťah (špecifický impulz). Tento stupeň sa spúšťa 113 sekúnd po štarte a poskytuje ťah po dobu približne 200 sekúnd.[4]
Tretí stupeň
Kryogénny tretí (tzv. horný) stupeň C25 je poháňaný raketovým motorom CE-20 vyvinutým v Indii. Tento motor spaľuje kvapalný kyslík a kvapalný vodík. Produkuje 186 kN (približne 18 ton ťahu) počas približne 640 sekúnd. Stupeň má priemer 4 metre a dĺžku 13,5 metra, prázdna hmotnosť je 5 000 kg. Obsahuje 28 ton paliva.[15]
Kryt nákladu
Kryt nákladu má priemer 5 metrov a umožňuje niesť náklad o objeme 110 m³.
História štartov
| Let
|
Čas štartu (UTC)
|
Variant
|
Náklad
|
Hmotnosť nákladu
|
Výsledok
|
Poznámka
|
| X
|
18. 12. 2014
04:00
|
LVM 3-X
|
Crew Module Atmospheric Re-entry Experiment (CARE)
|
3 775 kg (suborbitálny let)
|
Úspešný
|
Namiesto tretieho stupňa bola záťaž; náklad tvoril návratový modul indickej kozmickej lode, ktorý v poriadku pristál do mora
|
| D1
|
5. 6. 2017
|
LVM 3
|
GSAT-19E
|
3 136 kg (GTO)
|
Úspešný
|
Prvý let kompletného nosiča
|
| D2
|
14. 11. 2018
|
LVM 3
|
GSAT-29
|
3 423 kg (GTO)
|
Úspešný
|
Prvý let s vylepšenými motormi Vikas (HPVE-1) druhého stupňa
|
| M1
|
22. 7. 2019
|
LVM 3
|
Čandraján-2
|
3 890 kg (LO)
|
Úspešný
|
Prvý operačný let nosnej rakety GSLV Mk.3
|
| M2
|
2020
|
LVM 3
|
GSAT-22
|
|
Úspešný
|
|
Referencie
- ↑ As it happened: ISRO successfully launches GSLV Mark-III [online]. The Hindu, [cit. 2014-12-17]. Dostupné online.
- ↑ a b GSLV Mk III - ISRO [online]. www.isro.gov.in, [cit. 2019-09-02]. Dostupné online. Archivované 2019-01-14 z originálu.
- ↑ GSLV Mk III - ISRO [online]. www.isro.gov.in, [cit. 2019-09-03]. Dostupné online. Archivované 2019-01-14 z originálu.
- ↑ a b c d e f g Isro successfully tests world's 3rd largest solid booster [online]. [Cit. 2014-10-04]. Dostupné online.
- ↑ GSLV MkIII, the next milestone : Interview: K. Radhakrishnan Frontline 7 February 2014
- ↑ GSLV MkIII, the next milestone [online]. Frontline, [cit. 2019-09-02]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ GSAT-19 - ISRO [online]. www.isro.gov.in, [cit. 2019-09-02]. Dostupné online. Archivované 2019-07-13 z originálu.
- ↑ GSLV-MkIII-D2/GSAT-29 Mission - ISRO [online]. web.archive.org, 2018-06-12, [cit. 2019-09-02]. Dostupné online. Archivované 2018-06-12 z originálu.
- ↑ Chandrayaan-2 to Be Launched in January 2019, Says ISRO Chief [online]. NDTV Gadgets 360, [cit. 2019-09-02]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ The Financial Express [online]. . Dostupné online.
- ↑ Gaganyaan mission to take Indian astronaut to space by 2022: PM Modi. The Hindu (New Delhi), 2018-08-15. Dostupné online [cit. 2019-09-03]. ISSN 0971-751X. (po anglicky)
- ↑ JATIYA, SATYANARAYAN. Rajya Sabha Unstarred Question No. 2955 [online]. [Cit. 2019-08-30]. Dostupné online.
- ↑ ISRO Press Release: S200 First Static Test (S-200-ST-01). [online]. ISRO, [cit. 2019-09-02]. Dostupné online. Archivované 2013-03-11 z originálu.
- ↑ "GSLV Mk3".
- ↑ GSLV Mk.3(2) (LVM-3) [online]. space.skyrocket.de, [cit. 2019-09-02]. Dostupné online.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Geosynchronous Satellite Launch Vehicle Mk III na anglickej Wikipédii.
.jpg)
