Kyselina chlóroctová je karboxylová kyselina odvodená od kyseliny octovovejnahradením jedného atómuvodíka atómom chlóru. Za normálnych podmienok je to tuhá biela kryštalická látka. V organickej syntéze je užitočná na prípravu ďalších zlúčenín.
Výroba
Priemyselne sa vyrába dvomi spôsobmi. Najčastejšie sa vyrába pomocou chlorácie kyseliny octovej, za prítomnosti katalytickéhoacetanhydridu, kedy prebieha nasledovná reakcia:
Pomocou hydrolýzy sa dá vyrobiť produkt veľmi čistý produkt, čo môže častokrát byť výhodou, pretože kyseliny chlóroctová, dichlóroctová a trichlóroctová sa ťažko oddeľujú destiláciou.
Podľa údajov z roku 2010 sa ročne vyrábalo 706 000 ton za rok.[2] Z toho sa polovica vyrobila v Číne. Okrem toho sa v značných množstvách vyrába aj v Nemecku - 105 000 ton/rok, Holandsku - 100 000 ton/rok, Indii - >65 000 ton/rok a v USA - 55 000 ton/rok.
Reaktivita a využitie
Kyselina chlóroctová sa využíva na výrobu mnohých užitočných zlúčenín, ako napríklad liekov, farbív, pesticídov.[3] Vo väčšine takýchto procesov sa využíva reaktivita väzby medzi uhlíkom a chlórom (C-Cl).[4] Používa sa ako prekurzor na výrobu pesticídov ako glyfosát, jej alkyláciou sa vyrábajú pesticídy MCPA a dimetoát. Nahradením chlóru tiolovouskupinou vzniká kyselina tioglykolová, ktorá sa využíva na stabilizáciu PVC a ako zložka v niektorých kozmetických výrobkoch.
Toxicita a bezpečnosť
Ako ostatné chlórované deriváty kyseliny octovovej, aj kyselina chlóroctová je nebezpečné alkylačné činidlo, pričom LD50 pre potkany sa udáva 76 mg/kg.[3]
Kyselina chlóroctová sa dokáže do tela vstrebať cez kožu a sliznice. Po vstrebaní narušuje produkciu energie bunkami. Aj keď poškodenie po vystavení koncentrovaným roztokom (napr. 80 %) sa nemusí prejaviť hneď, po niekoľkých hodinách sa začínajú prejavovať až o niekoľko hodín. Vystavenie viac ako 6 % povrchu tela kyseline chlóroctovej môže viesť až k smrti. Jej sodná soľ sa síce nedokáže do tela vstrebať tak dobre ako samotná kyselina, no vystavenie sa jej môže byť rovnako škodlivé pri dlhšom vystavení sa jej alebo pri vystavení väčšieho percenta povrchu tela.
Pri vystavení sa tejto kyseline je potrebné okamžite postihnuté miesto omyť vodou alebo hydrogénuhličitanom sodným (sóda bikarbóna).
Protijedom pri otrave touto kyselinou je dichlóroctan sodný, ktorý sa podáva infúziou v dávkach 50 mg/kg telesnej váhy po dobu 10 minút, opakovane každé 2 hodiny. Pokiaľ sa vykoná hemodialýza, je potrebná dvojnásobná dávka.[5]
