Kultúra so západnou lineárnou keramikou (iné názvy: kultúra s lineárnou keramikou v užšom zmysle, kultúra so zadunajskou lineárnou keramikou, staršie: kultúra s volútovou keramikou, volútová kultúra) bola neolitická kultúra v strednej Európe, súčasť kultúry s lineárnou keramikou v širšom zmysle. Datuje sa do cca 5700 pred Kr. – 5000 pred Kr. (resp. do 4700 pred Kr. vrátane želiezovskej skupiny) podľa novšieho datovania, resp. 5000 – 4200 pred Kr. (resp. do 3900 pred Kr. vrátane želiezovskej skupiny) podľa staršieho datovania. Pojem kultúra so zadunajskou linárnou keramikou sa v užšom zmysle vzťahuje len na oblasť Zadunajska a jej blízke okolie.
Charakteristika kultúry so západnou lineárnou keramikou
Kultúra so západnou lineárnou keramikou bola spočiatku rozšíená v okolí západného Maďarska, nakoniec od severovýchodného Francúzska, cez Nemecko, južné Poľsko po Rakúsko, Maďarsko, Srbsko a Moldavsko (okrem územia kultúry s východnou lineárnou keramikou). Nadviazala na starčevsko-krišskú kultúru Veľkej dunajskej kotliny.
Jadro kultúry so západnou lineárnou keramikou tvoria dve fázy:
Kultúra so západnou lineárnou keramikou na Slovensku
Kultúra so západnou lineárnou keramikou sa vyskytovala na západnom Slovensku (ku koncu aj na strednom Slovensku a na Spiši). Prenikala sem z juhu smerom proti povodiam Moravy, Hrona a Nitry.
Z prvého štádia kultúry (stará lineárna keramika, starý neolit) sa na západnom Slovensku našlo asi 50 osád roľníkov. Väčšinou pretrvali asi 300/400 rokov. Nachádzali sa na sprašových terasách pri tokoch (Morava, Dudváh, Hron, Nitra), menej často na hnedozemných pahorkoch alebo piesočných dunách veľkých nív riek. Z najstaršieho obdobia je keramika ešte veľmi zle vypálená, väčšinou hrubostenná, s drsným nezdobeným povrchom.
Z mladšieho štádia kultúry (mladá lineárna keramika, po novom 5300 – 5000, po starom 4600 – 4300 pred Kr., a želiezovská skupina, po novom 5000 – 4700, po starom 4300 – 3900/3800 pred Kr.), ktoré už máme doložené aj zo stredného Slovenska (Liptov, Zvolen) a zo Spiša, sa zachovalo už viac sídlisk – na rovinách juhozápadného Slovenska bolo asi 300 osád (prakticky po dve/tri v každom katastri dnešnej obce). Keramika je už často vyzdobená okrúhlymi jamkami na strete dvoch línií, ktoré postupne prerastajú do súvislého vrypu (tzv. notové hlavičky). V tomto období neolitickí roľníci kvôli získaniu polí odlesnili rozsiahle územia juhozápadného Slovenska a zdá sa, že sú to územia, na ktorých dodnes les nie je, namiesto neho sa tam vytvorila černozem. Významné sídliská sú Blatné, Čataj, Patince, Cífer-Pác a Bratislava-Mlynská dolina s typickými neolitickými dlhými (až 45 m) domami. Z tohto obdobia sa našli početné plastiky (hlavičky ženy, plastiky s rytím motívu rybej kosti na chrbte, aplikovaná plastika na nádobách, zoomorfná plastika).
Pozri aj
O želiezovskej skupine, považovanej buď za súčasť kultúry so západnou lineárnou keramikou alebo za samostatnú kultúru, pozri želiezovská skupina.
