Kultúry popolnicových polí (nesprávne kultúra popolnicových polí) je súhrnné označenie stredoeurópskych kultúr mladej bronzovej doby a neskorej bronzovej doby na základe toho, že mali spoločné tzv. popolnicové polia, teda príbuzné prejavy v pohrebnom ríte, ktorý spočíval v žiarových hroboch (napriek názvu tak popolnicových (urnových), ako aj bezpopolnicových (bezurnových) žiarových hroboch). Kultúry popolnicových polí netvoria jeden kultúrny komplex. V tomto období vznikajú zárodky neskorších dodnes známych národov, najmä Keltov a Ilýrov.
Rozdelenie
Kultúry popolnicových polí delíme na niekoľko kultúrnych okruhov, hlavné sú:
Žiarový spôsob pochovávania bol známy v starej bronzovej dobe v niektorých kultúrnych oblastiach (najmä na strednom a dolnom Dunaji) sa v strednej bronzovej dobe postupne rozširoval na ďalšie územia. Od začiatku mladej bronzovej doby až po neskorú bronzovú dobu (13. storočie pred Kr. – 8. storočie pred Kr.) sa stal na rozsiahlom území všeobecným prejavom popolnicového i bezpopolnicového pochovávania od Britských ostrovov až po Balkán a na druhej strane po Pyrenejský polostrov.
V období popolnicových polí nastali významné zmeny v hospodárskej, politickej a sociálnej oblasti, sprevádzané prudkým vzrastom počtu obyvateľstva. Rozvoj remesiel (metalurgia bronzu) a obchodu podporoval rast sociálnej diferenciácie, politickú a vojenskú nadvládu kmeňových náčelníkov a vojenských vodcov, ktorých vonkajším prejavom sily a nadvlády sú bohato vybavené hroby – mohyly – stojace v protiklade k nenáročným plochým hrobom prostého ľudu.
