Svetové dedičstvo UNESCO Kotor (sr Котор), taliansky Cattaro , je mesto a prístav v juhozápadnej časti Čiernej Hory . Rozkladá sa v malebnej polohe na samom konci Kotorskej boky , hlbokého zálivu na pobreží Jadranského mora , na úpätí horského masívu Lovćen . Samotné mesto má 974 obyvateľov (s priľahlými osadami 22 601).
Dejiny
Prvé zmienky o Kotore sú zo 7. storočia , kedy bol dôležitou pevnosťou Byzantskej ríše až do roku 1185 . V rokoch 1186 až 1371 bol autonómnym mestom stredovekého Srbska (pod vládou Nemanjićov ). Rovnaké postavenie mal i v období vlády chorvátsko-uhorských (1371 – 1384 ) a bosnianskych kráľov (1384 – 1391 ). Po krátkom období v rokoch 1391 – 1420 , kedy bol samostatnou republikou, sa dostal pod vládu Benátskej republiky . Po jej páde v roku 1797 prešiel pod vládu Rakúska ako súčasť provincie Dalmácie až do roku 1918 . Potom sa stal súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (SHS ), ktoré bolo v roku 1929 premenované na Juhosláviu . V dobe druhej svetovej vojny bol okupovaný Talianskom (1941 – 1943 ) a Nemeckom (1943 – 1944 ). Potom sa stal opäť súčasťou Juhoslávie v rámci republiky Čierna Hora . Od roku 2006 je súčasťou nezávislej Čiernej Hory.
Pamiatky
Kostol Matky Božej od zdravia Kostol sv. Mikuláša Kotor je jedným z najlepšie zachovaných stredovekých miest v juhovýchodnej Európe s bohatstvom historických budov. Ako uznanie jeho výnimočnej historickej hodnoty bolo staré mesto Kotor v roku 1979 zapísané na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO .
Staré mesto je obklopené stredovekými mestskými hradbami o dĺžke 4,5 km, výške až 20 m a šírke až 15 m, ktoré ho spájajú s pevnosťou sv. Ivana (Tvrdjava sv. Ivan ) na strmom kopci nad mestom vo výške 260 m n. m. Mesto je tvorené charakteristickou stredovekou urbanistickou sieťou úzkych uličiek a nepravidelných námestí, s nádhernými kostolmi i palácmi v románskom , gotickom , renesančnom i barokovom slohu.
Sakrálne stavby:
pôvodne románska Katedrála svätého Tripuna (Sv. Tripun ) – patrón mesta – niekoľkokrát prestavovaná v 12. – 17. storočí najmä kvôli poškodeniam následkom zemetrasenia
kostol sv. Lukáša (Sv. Luka ) z 12. storočia postavený v čase vlády Nemanjićov
románsky kostol Panny Márie (Sv. Marija Koleđata ) – kolegiáta z roku 1221
románsko-gotický kostol sv. Michała (Sv. Mihovil ), postavený na zrúcaninách benediktínskeho kláštora , s maľbami zo 14. storočia a freskami z 15. storočia
kostol sv. Anny (Sv. Ana ) z prelomu 12. – 13. storočia , fresky z 15. storočia
kostol sv. Pavla (Sv. Pavao ) z 13. storočia
kostol sv. Mikuláša (Sv. Nikola ), s početnými vzácnymi ikonami
kostol sv. Kláry (Sv. Klara), s výnimočne krásnym mramorovým oltárom
kostol sv. Jozefa (Sv. Josip ) s kláštorom františkánov
kostol Matky Božej od zdravia (Gospa od zdravlja ) – v páse mestských hradieb
paláce:
gotický palác Drago (Palata Drago ) z 15. storočia
palác mestskej rady (Gradska vijećnica ) z roku 1762
palác Bizanti (Palata Bizanti ) zo 17. storočia
palác Grgurin (Palata Grgurin ) s Morským múzeom
brány:
Morská brána (Morska vrata )
Južná brána (Vrata od Gurdića ) – najstaršia
Severná brána (Sjeverna vrata ) – renesančná
obytné domy zo 14. – 17. storočia
hodinová veža zo 16. storočia
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kotor na českej Wikipédii.
.jpg)
