Kostol svätých Cyrila a Metoda sa nachádza na ulici Partizánskej v obci Selce pri Banskej Bystrici. Kostol je situovaný v srdci dediny a je obkolesený múrom. Kostol je doplnený o areál, ktorý vypĺňa malý panteón významných osobností, či už narodených v Selciach alebo tu pôsobiacich. Jedná sa o príklad jedného z najstarších sakrálnych objektov, ktorý je možno nájsť v okolí Banskej Bystrice.
História
Kostolné zvony
Obec
Súčasný názov Selce pochádza z historických udalostí ako z prvej písomnej zmienke o Selciach. Prvý písomný spis je doložený z roku 1332 s názvom „Omnes Sancti de Zolli“ (Všetci svätí – patrocínium kostola). Súbežne bola postavená fara aj kostol zásluhou zvolenského župana Dônča.
Druhá správa má pôvod v prílohe „Výsadnej listiny“ zo dňa 1. novembra 1340 vydanej kráľom Karolom Robertom s názvom „Selcze“ a ďalšia z kráľovskej listiny z roku 1406 „Zelcze“.
Pôvodne dedina Selce sa rozprestierala na močaristom mieste. Podľa povesti sa Staré Selce prepadli pod zem. Súčasťou dávnych Seliec boli aj strážne veže na kopcoch nad dolinou a povyše Seliec sa nachádzal predhistorický hrad zvaný „Hrádok“.
Dňa 25. marca 1945 na kvetnú nedeľu bola obec oslobodená.
Pôvod
Pôvodne bol kostol zasvätený Všetkým svätým, neskôr od roku 1886 bol presvätený ako kostol sv. Cyrila a Metoda. Jedná sa o katolícky kostol z prvej polovici štrnásteho storočia, ktorý bol neskôr zväčšený. Kostol sa už od vzniku stal farským centrom pre dediny tohto regiónu.
Kostol predstavuje najstaršiu historickú pamiatku v obci Selce. Kostol pochádza z prvej polovice trinásteho storočia 1222, dôkazom skorého pôvodu je pôvodný nápis v ňom.
Stará architektúra – ranogotický kostol bol datovaný už zo spomínanej prvej polovice trinásteho storočia. Pápež Ján XXII robil katalógy už v 14. storočí kedy ju už spomínajú ako farnosť všetkých svätých s murovaným kostolom a to predstavuje rok 1323. Pod v tatárskeho pádu do tohto roku okolo 1300 mohla vzniknúť základná architektúra kostola a odvtedy sa kostol nepohol.
Prvotná budova bola skonštruovaná z dreva, pričom o tristo rokov neskôr bolo vydané nariadenie, ktoré obsahovalo aby mala každá dolina kostol z kameňa. Kedy bola postavená loď kostola a v roku 1560 sa pristavila kaplnka. Za prítomnosti Františka Šujanského, vtedajšieho farára sa v roku 1894 postavila veža a loď kostola sa predĺžila o 9 metrov. Takúto podobu má dodnes.
Netreba zabudnúť spomenúť, že v roku 1917 počas prvej svetovej vojnymaďarskívojaci odmontovali a odniesli 5 zvonov - vyhadzovali ich rozdrvené z veže. Jeden z nich vážil až 537 kg. Zvony sa dali za účelom výroby nových zbraní roztaviť a na veži zostal iba umieračik.
Nový zvon bol zakúpený 30. marca 1920. O pár rokov neskôr dňa 12. apríla 1927 nastal pre občanov pamätný deň, pretože začuli hlahol všetkých zvonov.
Za zmienku stojí aj pozoruhodná krádež dňa 6. novembra v roku 1918 bola z kostola ukradnutá monštrancia, ktorá bola zdobená drahými kameňmi a briliantami a zlatý kalich.
Na hornej časti kaplnky na jej hornej časti pilieru je gotickým písmom zachovaný letopočet 1516.
Portál do kaplnky je pôvodný s pôvodnou kamenárskou prácou kde že využitý lomený oblúk v dnešnej dobe je už ale natretý. Južná kaplnka je zaklenutá dvoma poliami sieťovej klenby.
Mariánsku kaplnku pravdepodobne pri neskoršej prestavbe lode (r. 1806) spojili s loďou dvoma širokými otvormi. Možno predpokladať, že pôvodne išlo o rodinnú (a pravdepodobne aj o miesto posledného odpočinku) miestnej šľachtickej rodinySeleckovcov. Jej stavebníkom bol pravdepodobne Ján Selecký.
Portál
Portál kostola predstavuje rannú gotiku.
Veža
Veža kostola je hranolová s neogotickýmexteriérom, ktorý korešponduje s autentickým exteriérom lode, pochádza až z roku 1894, kostol mal dovtedy len drevenú zvonicu. Pri výstavbe kostolnej veže preložili neskorogotický portál do obvodného múru sakristie.
Interiér
V roku 1984 došlo v kostole k zmenám interiéru za účinkovania Dp. Jozefa Okkela – farára. Vtedy sa upravil kostol i fara čo predstavuje ich dnešnú podobu.
Severná sakristia
Dnešná sakristia s plytkým polygonálnym záverom a malým pastofóriom v interiéri mohla byť prvotným azda provizórnym kostolom, ktorého vznik môžeme odkazovať do druhej polovice 13. storočia.
Klenba sakristie je valená - prechod medzi románskym a gotickým slohom kde svätyňa je polozaklenutá so štrbinovými oknami. Tvaroslovie klenby sa skladá z valcových prípor.
Rebrová architektúra svätyne je znakom rannej gotiky. Svätyňa má rannogotickú tabulu s nosnou lomenou klenbou a stĺpy ktoré pokračujú až dole k zemi kde je vidieť rebrovú architektúru svätyne.
Presbytérium
Interiér - presbytérium
Presbytérium kostola je zachované v pôvodnom stave o rozmeroch 6,65 m x 9,70 m a skladá sa z dvoch polí gotickej klenby. Rebrá klenby sú raz vyžľabené a opierajú sa o polvalcové prípory, ktoré dosadajú do jednoduchých hlavíc a siahajú až po úroveň dlažby. Vo východnej časti je vidieť ranogotické okno, ktoré je už v dnešnej dobe zamurované. V severnej stene presbytéria je pastofórium.
Loď
Loď je dlhá 23 m pričom bola pôvodne zaklenutá piatimi poľami gotickej rebrovej klenby, avšak dnes sa tam nachádzajú pruské klenby z roku 1806.
Kaplnka Panny Márie
Bočná kaplnka je už neskorogotická kde sa nachádza krásna sieťová klenba a všetky tri okná sú pôvodné s pôvodnou kružbou. Sieťová klenba je zo spodnej časti zvýraznená pôvodnými oblúkmi.
Niekedy na prelome 15. a 16. storočia pristavali k jednoľodovému kostolu neskorogotickú kaplnku Panny Márie, ktorá je zaklenutá dvoma poľami neskorogotickej sieťovej klenby.
Oltár Smrti Panny Márie
Súčasťou kostola bola aj časť oltára s reliéfom „Smrti Panny Márie“, ktorý je gotický z roku 1516. Momentálne je uložená v KM v Banskej Bystrici. Ďalšou zaujímavosťou je krídlo oltára s maľbami „Bičovanie a nesenie kríža“ zo 17. storočia.
Obraz sv. Cyrila a Metoda predstavuje obidvoch svätcov v úzkej závislosti od pomníka. Postavy v obraze sú výrazne monumentalizované.
V roku 1863 banskobystrický biskup Štefan Moyzes na tisíce výročie príchodu sv. Solúnskych bratov požehnal oltárny obraz sv. Cyrila a Metoda, čím sa selčiansky farský chrám stal prvým kostolom na Slovensku zasvätený naším vierozvestcom.
Zrekonštruovaný obraz sv. Cyrila a sv. Metoda, o obnovu ktorého sa postaral Th. Lic. František Bartoš - momentálny farár. Obraz predstavuje najnovšiu historickú pamiatku kostola.
Pozornosť na seba strháva aj lipa pri kostole, zasadená v roku 1863. Bola zasadená pri udalosti spomínaných oslavách a patrí k pýcham obce. Pri kostole je umiestnený Morový stĺp, ktorý bola postavený po morovej epidémii.
Cyrilometodské oslavy v roku 1863 v Selciach
Slovenskí národovci sa v roku 1863 snažili o dôstojný priebeh osláv „1000. rokov príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu“, ktorí položili základy vzdelanosti a náboženstva. Vďaka hlboko zakorenenej cyrilometodejskej tradície vplyvom biskupa Št. Moyzesa sa Banská Bystrica a Selce stali najvhodnejším miestom na oslavy.
Dňa 31. mája 1863 sa konala v Selciach pri Banskej Bystrici oslava jubilea, ktorú možno považovať za jednu z najvýznamnejších osláv a najväčšou C-M manifestáciou za účasti biskupa Št. Moyzesa tisícročného výročia príchodu solúnskych bratov k našim slovanským predkom na celom Slovensku. Táto oslava patrila medzi prvú, ktorá sa potom konávala pravidelne na prvú nedeľu po 14. marci v Slovenskom kostole.
Farský kostol v Selciach je najstarším cyrilometodským kostolom na Slovensku. Pôvodne zasvätený kostol „Všetkých svätým“ sa touto veľkou slávnosťou pripojil k skromnému počtu kostolov zasvätených Cyrilovi a Metodovi i v minulom storočí.
Galéria
Obraz svätého Cyrila a Metoda
Detail nábehov klenby a valcové prípory
Okno - detail
Gotické písmo - detail
Bočná strana
Okno
Oltár - detail
Hlavný vstup
Sieťová klenba
Kríž
Vedľajší neskorogotický ozdobný sedlový portál s reliéfom jeleňa
_-_panoramio.jpg)
