Konflikt (lat. conflictus – zrážka) je udalosť, spoločenský proces, v ktorom sa jednotlivec alebo skupina snaží o
dosiahnutie vlastných cieľov (uspokojenie potrieb, realizáciu záujmov) eliminovaním, zničením alebo podriadením si iného jednotlivca alebo skupiny, snažiacich sa o dosiahnutie podobných alebo identických cieľov. Konflikt medzi skupinami môže vzniknúť aj vtedy, keď sa tieto skupiny snažia o dosiahnutie rôznych cieľov, ale k ich realizácii chcú použiť tie isté prostriedky. Pri konflikte existuje vždy vedomie o protivníkovi, jasná definícia situácie, v ktorej je protivník definovaný práve rozdielmi v snahách a cieľoch.
Psychológia skúma konflikt ako jednou z náročných životných situácií. V situácii konfliktu sa vyskytuje napätie. Konflikt je príčinou úzkosti.
Podľa Zwiefelhofera je konflikt kolízia odporujúcich si snáh. Individuálnepsychologicky ide o stav napätia ako bytostný moment zrenia, konflikty však môžu viesť k neurotickým symptómom tam, kde sa stanú prílišnými. Aj v sociálnom živote sú do istej miery nevyhnutné, a to nielen na základe prirodzene daných záujmov, ale aj v dôsledku rozdielnosti slobodného kladenia cieľov a zachovania hodnôt. Konflikty dokonca predstavujú formu stretu indivíduí a skupín, ktorá je nevyhnutná pre spoločenskú zmenu. Pre sociálnu, politickú a pedagogickú zodpovednosť je prekonávanie konfliktov stálou a pre súžitie nevyhnutnou úlohou. Cieľom musí byť zmierňovanie konfliktov záväzným spôsobom pomocou systému racionálneho riadenia. Tým sa konflikty stanú kontrolovateľnými. Vyžaduje si to odbornú znalosť, toleranciu a pripravenosť ku kompromisu. Tam, kde sú v hre neodkladné právne nároky, možno konflikty rozhodnúť po preskúšaní východiska úmernosti prostriedkov použitím moci (demonštrácia, štrajk, vojna), v extrémnych situáciách možno ospravedlniť dokonca revolúciu (použitie násilia proti existujúcej politickej moci), pokiaľ sú dané tieto podmienky: krajné zneužitie politickej moci; zlyhanie všetkých mierových prostriedkov na odstránenie tejto moci; oprávnená nádej, že problémy a ťažkosti, ktoré z toho povstania vznikajú, sú menšie ako režimom spôsobené nespravodlivosti; odôvodnená pravdepodobnosť úspechu.
Konflikt v medzinárodných vzťahoch
Podľa teoretika medzinárodných vzťahov Petra Wallensteena je pri štúdiu konfliktu potrebné zamerať sa na tri hlavné zložky tohto fenoménu: aktérov, proces (konanie) a inkompatibilitu (záležitosti, o ktoré sa hrá). Konflikt je potom sociálny stav, v ktorom sa aspoň dvaja aktéri (strany) pokúšajú získať v rovnakom čase možnú množinu nedostatočných zdrojov. (Wallensteen, 2011).[1]
Referencie
- ↑ SHEVCHUK, Zinaida. Towards a Typology of Armed Conflict, s.88-89. In: KŘÍŽ, Zdeněk a Jana URBANOVSKÁ. Examining armed conflict: theoretical reflections on selected aspects. Brno: Masaryk university, 2014. ISBN 978-80-210-7035-6.
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Konflikt
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Konflikt
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
