Konštrukčný systém budovy je nosná sústava, ktorú tvoria vodorovné a zvislé nosné prvky/konštrukcie.[1]
Delenie podľa tvaru vodorovných nosných prvkov
rámový (prievlakový) konštrukčný systém
hlavicový
doskový
kombinovaný
Delenie podľa vertikálnych nosných systémov
Stenový
Skeletový (stĺpový)
rámový (prievlakový)
hlavicový (hríbový)
doskový (bezprievlakový)
Kombinovaný - stenový a skeletový
Superkonštrukcie (zvláštne systémy)
Jednopodlažné halové KS (strop tvorí strechu objektu)
Delenie podľa usporiadania zvislých nosných konštrukcií
Pozdĺžny
Priečny
Obojsmerný (kombinované)
Rámový skelet
Rámový skelet tvoria stĺpy spolu s prievlakmi (priečle, rámové priečle). Základný rám tvoria dva vertikálne prvky - stĺpy a jeden horizontálny prvok - prievlak. Rámová konštrukcia, ktorý zaisťuje stabilitu budovy.
Stropná doska je podoprená prievlakmi. Stĺpy spolu s prievlakmi, prípadne stužidlami vytvárajú akési rámy. Rám je vytvorený zmonolitnením, spojením železobetónovej konštrukcie stĺpa s konštrukciou prievlaku. Často sa odlievajú naraz. Stĺpy aj prievlaky obsahujú výstuž (stavebnú oceľ, roxorové tyče). Pôvod týchto konštrukcií siaha až do praveku v podobe megalitov a neskôr v staroveku uplatnením architrávového systému, ktorý sa využíval hlavne v antike, ale neskôr našiel uplatnenie skoro v každom stavebnom slohu.
obojsmerné - veľmi vysoká tuhosť, budovy nepriaznivo namáhané, vysoké budovy
Hlavicový skelet
Prievlaky sú redukované do silne vystužených prvkov – hlavíc, uložených na stĺpoch. Zaťaženie stropných konštrukcií je prenášané prostredníctvom týchto hlavíc do stĺpov a hlavice zabraňujú prepichnutiu dosky stĺpom, zároveň skracujú rozpätie.
Doskový skelet (bezprievlakový)
Zaťaženie je zo stropu prenášané priamo do stĺpov formou skrytých prievlakov tzv. bodovo podopretá doska. V mieste dosky nad stĺpom vyššie percento vystuženia
