Sklenená replika diamantu Koh-i-Noor pred orezaním v roku 1852 v mníchove
Koh-i-Noor (z perzštiny: Hora svetla, tiež vyslovované Koh-i-Nur alebo Kooh-e Noor) je veľký bezfarebný diamant, ktorý bol nájdený v Kollur Mine v dnešnom štáte Ándhrapradéš v Indii pravdepodobne v 13. storočí. Pôvodne vážil 793 karátov (158,6 g). Počas nasledovných niekoľko storočí viackrát zmenil vlastníka medzi rôznymi feudálnymi panovníkmi v Južnej Ázii, maharadža Ranjit Singh, v záveti odovzdal diamant hinduistickému chrámu Džagannáth v Puri v dnešnom Uríši v Indii. Po jeho smrti v roku 1839 však Východoindická spoločnosť jeho závet nevykonala, až nakoniec skončil v rukách kráľovnej Viktórie po britskom dobytí Pandžábu v roku 1849.
V roku 1852 bol princ Albert – manžel kráľovnej Viktórie – nespokojný s jeho tupým a nepravidelným vzhľadom a nechal ho obrúsiť z pôvodných 186 karátov (37,2 g). Výsledkom bol o 42 percent ľahší oslňujúci, oválne orezaný briliant s váhou 105,6 karátov (21,12 g) a s rozmermi 3,6 cm x 3,2 cm x 1,3 cm. Podľa moderných štandardov má rez ďaleko k dokonalosti v tom, že zadná časť je nezvyčajne široká, čo vyvoláva dojem čiernej diery, keď sa dívame na diamant natočený čelnou stranou, avšak gemológovia ho považujú za plný života. Vzhľadom na históriu diamantu, ktorá zahŕňa veľké boje medzi mužmi, Koh-i-Noor si získal reputáciu v rámci britskej kráľovskej rodiny nositeľa nešťastia, keď ho nosí muž. Od príchodu do krajiny ho nosia len členovia rodiny ženského pohlavia.
Dnes sa diamant nachádza v prednej časti koruny Kráľovnej matky, súčasti britských korunovačných klenotov a každý rok ho vidia milióny návštevníkov v londýnskom Toweri. Vlády Indie, Pakistanu, Iránu a Afganistanu však tvrdia, že sú právoplatnými majiteľmi diamantu, a v posledných desaťročiach žiadajú jeho návrat. Avšak raná história diamantu je už bohužiaľ stratená v čase a britská vláda dala najavo, že Koh-i-Noor neopustí Spojené kráľovstvo.
