Počas reformy benediktínskeho rádu sa niekoľko pokrokových mníchov z benediktínskeho kláštora Molesme vydalo do neosídlenej krajiny. 20 km od Dijonu na starej rímskej ceste v mieste zvanom Citeaux založili mnísi nový kláštor a pomenovali ho podľa míľnika Cistercium. Tento názov sa neskôr vžil pre celý novovzniknutý mníšsky rád.
Kláštor Citeaux sa stal materským kláštorom všetkých novovzniknutých kláštorov cisterciánskeho rádu, ktoré mali voči nemu podriadené postavenie. Organizácia rádu bola pevne spojená filiačnými väzbami a opát Cîteaux bol najvyššie postavenou osobou rádu, čo sa prejavovalo i pravidelným zasadaním generálnej kapituly. Každoročne sa 14. septembra zišli opáti zo všetkých dcérskych kláštorov do Cîteaux a rokovali o potrebách rádu.
O význame kláštora svedčí, že si ho ako miesto posledného odpočinku vybrala rada burgundských vojvodov. Pohrebisko bolo zničené počas Francúzskej revolúcie v roku 1791. Býva porovnávané s nekropolou francúzskych kráľov Saint-Denis.[1]
Referencie
↑Martine Plouvier, Alain Saint-Denis (dir), Pour une histoire monumentale de l’abbaye de Cîteaux, Cîteaux, commentarii cistercienses, Association Bourguignonne des Sociétés Savantes, 1998, kapitola od Marie-Françoise Damongeot a Martine Plouvier Cîteaux-nécropole : la « saint-Denis bourguignonne »
