Kibuc (hebr. קיבוץ, dosl. „zhromaždenie“) je zvláštna forma vidieckej poľnohospodárskej alebo (menej často) priemyselnej osady v Izraeli, v ktorej sa v rozličnej miere hospodári formou kolektívneho vlastníctva.[1][2] Prvým kibucom bola osada Deganja, založená v roku 1909 južne od Tiberiadskeho jazera sionistickými priťahovalcami z Bieloruska,[1][3] v súčasnosti (2012) je v Izraeli 274 kibucov, v ktorých žije asi 127 tisíc obyvateľov.[4]
Kibuce boli pôvodne úzko späté s ideológiou sionizmu a socializmu.[1] Presadzovalo sa v nich rovnocenné postavenie žien a mužov, kolektívna výchova detí, kolektívne vlastníctvo, rovnaké finančné ohodnotenie jednotlivých členov a pod. V súčasnej dobe je táto ideologická spojitosť výrazne oslabená a mnohé kibuce fungujú na základe trhového hospodárstva.
Obyvateľ kibucu sa nazýva kibucník (z hebr. קיבוצניק).
Referencie
↑ abckibuc. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2023-10-13]. Dostupné online.