Kaštieľ - Horné TurovceKaštieľ - Horné Turovce (2020)
Kaštieľ v obci Horné Turovce (maď.Felsőtúr, nem.Oberthur) je klasicistická, prízemná budova štvorcového tvaru postavená asi na začiatku 19. storočia. Postavili ju pravdepodobne Nedeczkyovci a cez Emmu Nedeczky sa do kaštieľa (kúrie) dostal Lajos Pongrácz.[1]
Dejiny, geografická poloha a význam
Horné Turovce ležia v blízkosti hlavného sídla bývalej historickej Hontianskej župy, na sever od Šiah v romantickom údolí potoka Krupinica, neďaleko od známej bitky pri Plášťovciach v roku 1552, v nadmorskej výške 143 m. Chotár obce je rôznorodý, obkolesujú ho vrchy, kopce.[2]
O presnom vzniku kaštieľa neexistuje presný záznam, avšak už na historických mapách z rokov 1782 - 1785 je možné rozpoznať zakreslený objekt kaštieľa ako aj objekt kaštieľa Istvána Pongrácza.[3][4]
Samotné prostredie hontianskej župy bolo kvôli príjemnému klimatu a neveľkej vzdialenosti od Budapešti vyhľadávaným miestom na budovanie šľachtických letohrádkov a usadlostí. Kaštieľ v Horných Turovcich je jedným z troch zachovaných objektov tohto druhu na území obce. V okolitých obciach bývalej hontianskej župy môžeme nájsť množstvo kaštieľov a kúrií budovaných v tomto duchu.
Oproti kaštieľu (kúrii) stál objekt iného kaštieľa s vežou, postavený pravdepodobne na základoch iného objektu, ktoré boli položené už v stredoveku. Objekt bol podpivničený. Kaštieľ patril pravdepodobne Istvánovi Pongráczovi a prostredníctvom jeho dcéry Varburgy sa dostal do vlastníctva Fogarassyovcov, neskôr patril Lakyovcom. Túto pamiatkovú stavbu v roku 1978 bez povolenia zbúrali.
V blízkosti kaštieľa stála kúria (kaštieľ) Lajosa Pongrácza, ktorá je ešte na mapách z polovice 19. storočia zaznačená.
Osobnosti spojené s kaštieľom
Okrem zakladateľov kaštieľa, rodiny Nedeckých, tu žil aj Lajos Pongrácz aj László Pongrácz.[5] Po ňom kúriu obýval Károly Laky. Neskôr bola majetkom Sándora Katonu[6] a potom sa dostala do vlastníctva Hibskyovcov. V súčasnosti (2020) je budova po rekonštrukcii.
Obec Horné Turovce a kaštieľ v diele Mihályho Matunáka z Brezna (1866 - 1932)
So zaujímavou informáciou o pôvode kaštieľa sa dočítame v diele činovníka Mihályho Matunáka z Brezna, ktorý prisudzuje pôvod kaštieľa rodine Forgassyovcov. Poukazuje na to aj dochovaná pohľadnica, ktorá dokumentuje vlastníctvo kaštieľa Plukovníkom honvédov Károlym Lakym.
„
Felsőtúr, malá maďarská dedina vedľa potoka Krupinica, s 91 domami a 558 obyvateľmi rímskokatolíckeho náboženstva; jeho železničná a telegrafná stanica je v Šahách (Ipolyságu), jeho pošta je miestna. Je to jedno z najstarších miest v kraji, o ktorom nájdeme doložený záznam z roku 1156, keď arcibiskup Márton daroval dedinu ostrihomskej kapitule. Pápežské dokumenty sú aj z roku 1332-37. V roku 1435 tu mali majetky rodiny Vajda a Jánoki. Spomína sa tiež v podobe názvu Nagy Thur v rovnakom období. Odtiaľ pochádza meno Joannes de Thur, ktorý bol dôležitý kráľovský muž. na začiatku storočia dominovala dedine rodina Beniczkých a na začiatku minulého storočia tu nájdeme rodiny Horváthovcov, Fogarassyovcov a Pongráczovcov. V súčasnosti sú veľkými vlastníkmi v obci barón Ozsvát Scherpon, Miklós Horváth a Pál Nedeczky. V obci sa nachádzajú tri kaštiele, z toho dva sú staršieho dáta. Jeden postavila rodina Fogarassyovcov a teraz ho vlastní plukovník Károly Laky; druhá patrila rodine Pongráczovcov a teraz barónovi Scherponovi. Tretí kaštieľ patril rodine Nedeczkyovcov, ktorá ho postavila neskoršie. Kostol v obci pochádza z roku 1693, bol však vynovený v roku 1865.“[7]
“
– Obce okresu Hont - Irta Virter Ferencz. - Dejiny Drégelypalánka napísal farár Mihály Matunák z Breznóbánye.
