Skromnejšie sídla zemanov, ale aj mestské šľachtické obydlia nazývame kúriami.
Kaštiele stoja väčšinou voľne na rovine, počnúc barokom obyčajne v parku. Pôvodne plnili predovšetkým obranné funkcie a boli dôkladne opevnené. Neskôr, najmä od konca 16. a začiatkom 17. storočia v dôsledku zmien vojenskej techniky a taktiky upadal ich obranný význam a čoraz viac rástla ich reprezentatívna funkcia a komfort, čoho dôkazom bolo zariaďovanie objektov prepychovým nábytkom, umeleckými dielami a doplnkami, ale i dotváranie priľahlej krajiny k čo najväčšiemu estetickému pocitu. Z pôvodného pevnostného rázu si zachovali niektoré formálne znaky (nárožné bašty a arkiere, ozdobné atiky a strieľne, vnútorné dvory, mohutné veže a brány).
Kaštiele na Slovensku
Na Slovensku sa zachovali početné typy kaštieľov. Ojedinele sú zastúpené pôvodne gotické kaštiele mnoho ráz prestavované, napr. goticko-renesančný z Parížoviec (dnes stojí v areáli skanzenu v Pribyline), či pôvodne gotický kaštieľ v Humennom. Omnoho hojnejší je výskyt renesančných a klasicistických kaštieľov.
Dnešné využitie kaštieľov je rôznorodé. Niektoré našli využitie ako objekty pre muzeálne expozície (Betliar, Markušovce, Dolná Krupá, Strážky, Topoľčianky), ďalšie slúžia ako hotely či penzióny (Fričovce, Topoľčianky), iné vo vlastníctve rôznych spoločenských organizácií, obcí či štátu využívajú konkrétne subjekty na rôzne účely (radnice, sídla firiem, školy, internáty, domovy sociálnych služieb a pod.). Väčšina kaštieľov však v súčasnosti chátra a ich ďalší osud je neistý.