Katka je česko-slovenská čiernobiela veselohra z roku 1949 so silným budovateľským podtextom. Režisér Ján Kadár sa neskôr preslávil filmom Obchod na korze, za ktorý získal Oscara v kategórií najlepší cudzojazyčný film v roku 1965.
Obsah
Katka je mladé dievča vyrastajúce na dedine. Nechce sa však celý život iba starať o rodinu, dom a statok a preto, napriek zákazu rodičov, uteká pracovať do fabriky na výrobu pančúch. Po počiatočných ťažkostiach sa jej podarí získať miesto v dielni plnej zapálených úderníčok a horúcich plechových nôh. Spočiatku nemotorná, no húževnatá Katka sa snaží vyrovnať kolegyni Vierke, ktorá každý týždeň láme rekordy v počte vyrobených kusov. To vyústi do vytvorenia novej úderky a odchodu niektorých robotníčok na čele s Katkou do inej dielne. K jej starostiam o zefektívnenie práce iba pridáva majster Šimon, sprvu nevľúdny, no postupne si uvedomujúci svoj nesmelý záujem o novú pracovníčku.
Katka príde na zlepšovák, ktorým by sa podstatne zvýšila výroba v dielni. Prvý pokus, predvádzaný za prítomnosti riaditeľa podniku, dopadne ale katastrofálne a Katka utečie naspäť domov. Medzičasom však Šimon ocení nový nápad a rozhodne sa ho dokončiť. Katkine spolupracovníčky sa ju zatiaľ vydajú hľadať s cieľom priviesť ju naspäť. Kvôli neprítomnosti robotníčok v dielni však výroba stagnuje, a tak vedúca nepriateľskej úderky Vierka dobrovoľne zaskakuje za chýbajúcu pracovnú silu so slovami: "Veď sa pretekáme preto, aby fabrika čo najviac vyrobila." Keď sa Katka teda vráti naspäť do fabriky, získava nie len nový patent a uznanie od riaditeľa, ale aj Šimonovo srdce.
Opis zápletky alebo rozuzlenia príbehu sa tu končí.
Tvorcovia
- Československý štátny film uvádza komediu
- "Katka"
- Námet: F. Petro, I. Bukovčan, M. Nitra
- Scenár: I. Bukovčan, V. Blažek, J. Kadar, M. Nitra
- Kamera: Jozer Míček
- Spolupráca v atelieri: R. Milič
- Hudba: Tibor Andrašovan
- Hra: Filmoý symfonický orchester
- Pod vedenim: Milijova Uzelaca
- Klavírne solo: R. Macudzinski
- Stavby: Arch. J. Pacák
- Zvuk: Rudolf Pavlíček
- Strih: Marie Kopecká
- Asistent režie: Vlado Kubenko
- Skript: Hana Jamnická
- Asistent kamery: Emil Rožňovec
- Masky: M. Štefunková
- Kostymy: E. Čáderová
- Spolupracovali: J. Malý, J. Momková, K. Bakoš, T. Krajčovič, V. Dobrovič, M. Krivošíková
- Vedúci výroby: Ladislav Terš
- Vedúci štábu: Eugen Bobek
- Hrajú: B. Obrová, J. Pántik, H. Sarvašová, F. Dibarbora, R. Struhárová, M. HanuskováJ. Mažári, O. Vronská, E.Kleisová, W. Treskoňová, E. Klúčková, M. Gregor, Š. Figura a iní
- Ďalej hráju: Borodačova, Jakuboczy, Zaborský, Kroner, Horváth, Kello, Jariabek, Adamčík, Ozabal, Sodoma, Garlatti, Ťapák, Šándor, Hajková, Bachletová
- Film bol nakrúteny za spolupráce nar podniku: Tatrasvit vo Svite
- Réžia: Ján Kadár
- Produkcia: Slovenská výroba Československeho štatneho filmu
- Tvorivy kolektív: F. Žáčka
- Ateliery Praha-Barrandov Laboratoria Bratislava-Praha 1949
Budovateľská ideológia
Celý film pôsobí ako politická propaganda komunistickej strany, ktorej cieľom bolo prilákať čo najviac ľudí do priemyselnej výroby. Život na dedine je zobrazený ako zastaraný a vhodný pre starú generáciu, zatiaľ čo tá mladá by mala smerovať do miest a fabrík. Túto myšlienku podporuje aj fakt, že hlavnou hrdinkou je žena. Nielen ľudia z dediny by sa mali podieľať na priemyselnom rozvoji, ale aj ženy vo všeobecnosti sú podporované osamostatniť sa od mužov, nečakať iba na svadbu a domácnosť, ale začať aktívne pracovať a zarábať vlastné peniaze.
Vo filme sa navyše vyzdvihuje potreba kolektívu, ktorý vždy podrží jednotlivca, aj keď sa jedná o súperiacu úderku. Myšlienka práce a rozvoja je tak povýšená nad akékoľvek individuálne túžby a potreby jednotlivých pracovníkov.
Prijatie kritiky
Filmové recenzie neboli tak zhovievavé, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať pre filmovú agitku v socialistickom štáte. Budovateľský kontext bol síce jednoznačne označovaný ako chvályhodný a potrebný, no nepriazeň kritikov bola namierená najmä na zobrazenie ideológie ako takej. Veľa chvály si taktiež neodniesol použitý humor.
Z dobových recenzií
"Zväčša sa na Katke smejeme zlomyseľne, škodoradostne, na čejsi škode. Je len jedno miesto, kde smiech dostal vyslovene konštruktívnu funkciu a ťal do živého: satira na vyplňovanie dotazníka. Tu za groteskným pretiahnutím hneď cítime vôňu skutočnosti a ešte aj úradníkove pepícke odseknutie: „To si ešte počkáte!“ prijímame ako realitu. Čo sa týka pepíckosti všeobecne, presnejšie povedané suchého, špeciálne pražského humoru, ktorým film oplýva, je tu zväčša na škodu, lebo je postavám, ktorým je vložený do úst, neorganicky vnútený ... ako veselohra vôbec, je Katka nesporne prijateľná. Aj ak ju posudzujeme ideovou i čisto profesionálnou úrovňou povojnovej československej veselohry, Katka obstojí. Neobstojí však z hľadiska požiadavky socialistického umenia, aby veselohra smiechom bojovala, aby smiechom zaujímala stanovisko a nútila aj diváka zaujať stanovisko k veciam podstatným." [1]
"Katka je veselohra. Ale nesmejete sa tomu, čo ozaj zaslúži zosmiešnenie a výsmech - tomu, čo je reakčné, neuvedomelé. Nie. Nútia vás smiať sa na hlúposti, zjašenosti a nezodpovednosti vrátnika vo fabrike, na nešikovnosti majstra pri naťahovaní pančuchy, na nerozhodnosti a priam bezradnosti riaditeľa továrne a na starých bezduchých vtipoch [2]
Referencie
- ↑ Pavol Branko, O nový filmový humor! KATKA v svetle požiadavky ideovosti v umení. In: Náš film, č.7, 1950, str. 124-125.
- ↑ Jaromír Fultner, Katka - k hlasom tlače a obecentstva." In: Náš film, č.9, 1950, str. 164-165.
