Už v mladosti prejavoval záujem o literatúru. Písal básne a zaujímal sa o kultúrne a politické udalosti. Začal študovať teológiu v Pazmáneu vo Viedni, avšak pre slabú telesnú sústavu bol nútený seminár opustiť. Následne sa začal venovať filozofii a štúdiu klasických rečí, z ktorých veľmi rýchlo zložil doktorát a dosiahol profesorský diplom. Karol Krčméry začal svoju pedagogickú dráhu v Erzsébetvárosi a pokračoval ako riaditeľ vo Veľkej Kikinde, kde zotrval až do roku 1918. Okrem maďarského jazyka vyučoval aj po srbsky, čo bolo v tej dobe veľkou vzácnosťou a aj vďaka tomu sa už vo svojich 28 rokoch stal riaditeľom na gymnáziu v jazykovo zmiešanom území. V tomto pôsobisku zotrval 31 rokov. Napriek účinkovaniu v maďarských krajoch udržiaval kontakty so slovenskými vlasteneckými kruhmi.[1]
Po vzniku Československa sa vrátil na územie Slovenska. Vzdal sa penzie a všetkých výhod, ktorých by sa mu dostalo, keby zostal v Maďarsku. Stal sa stúpencom politiky Andreja Hlinku a Slovenskej ľudovej strany. Začal prispievať do novín Slovák. V rokoch 1925 - 1939 reprezentoval HSĽS hornej komore Národného zhromaždenia republiky Československej.[2][3] Dokonca v rokoch 1926 - 1929 pôsobil ako podpredseda senátu.[4] Bol členom predsedníctva strany a počas pobytu Andreja Hlinku v USA bol v päťčlennom direktóriu, ktoré riadilo stranu počas neprítomnosti predsedu. Na zasadnutiach senátu, ako aj vo výboroch sa venoval najmä otázkam školstva a cirkevných záležitostí. Bol odporcom pražského centralizmu a bojoval proti tendenciám počeštiť slovenský pravopis. Dostával sa preto do konfliktu s českými a slovenskými politikmi z centralistických strán, dokonca boli aj pokusy a snahy o jeho odvolanie z postu podpredsedu senátu. Zapojil sa aj do komunálnej politiky. V obecných voľbách v roku 1931 viedol ľudácku kandidátku do trnavského obecného zastupiteľstva.[5]
Prispieval do viacerých periodík, kde sa venoval najmä dejinám spisovnej slovenčiny, slovenskému pravopisu, gramatike, fonetike a lingvistike. Vo svojej práci dával do súvisu jazykový vývoj s vývojom politickým. Pôsobil v Matici slovenskej. Veľmi aktívny bol aj v Spolku svätého Vojtecha, kde pôsobil ako predseda jeho literárneho odboru, ktorý sa podarilo vytvoriť vďaka jeho snahe v roku 1930.[6]
Aj v pokročilom veku sa aktívne zúčastňoval na politickom a kultúrnom živote na Slovensku. Po vyhlásení autonómie Slovenska sa postupne stiahol z politiky a vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny už nebol kandidovaný. Po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 prispel sumou 10.000 vtedajších korún na pôžičku obrody Slovenska[7]. Aktívnym zostal aj v rokoch 1939 - 1945. Bol členom Slovenského jazykovedného spolku, Slovenskej katolíckej akadémie a zasadal v správnych radách viacerých ružomberských podnikov.
Dielo
Slovakia's Plea for Autonomy (Middletown, PA, 1935)
K rečovej otázke Slovákov zreteľom k výčitke „Proč jste se odtrhli?“ (Trnava, 1937)
Referencie
↑ Dr. Karol Krčméry osemdesiatročný. Slovák (Bratislava), 29.11.1939, roč. XXI, čís. 75, s. 1.
