Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Kabinet Spojených štátov amerických alebo Vláda Spojených štátov amerických[1] (po anglicky Cabinet of the United States) je súčasť výkonnej vetvy Federálnej vlády Spojených štátov amerických. Okrem postu viceprezidenta nie je kabinet ukotvený Ústavou Spojených štátov amerických, no tá ho predpokladá, pretože jej 2. článok hovorí, že si prezident vyhotovuje poradný zbor, XXV. dodatok ústavy potom umožňuje viceprezidentovi s podporou "väčšiny členov vlády" vyhlásiť prezidenta nespôsobilým výkonu funkcie. Navyše si ústava vynucuje súhlas Senátu, hornej komory Kongresu, s vymenovaním člena vlády. Volený viceprezident schváleniu nepodlieha.
História
V celej históriiSpojených štátov amerických však Senát odmietol iba deväť nominantov prezidenta na ministra. V 20. storočí sa to stalo trikrát, naposledy v roku 1989, kedy Senát odmietol potvrdiť Johna Towera do funkcie ministra obrany kvôli jeho problémamy s alkohohol, promiskuite a vzťahmi s výrobcami zbraní. Senát schvaľuje ministra jednoduchou väčšinou. Naopak, pri odvolávaní ministra nie je prezident limitovaný žiadnou inou mocou a v tomto zmysle je kabinet stále iba zborom poradcov ( bolo to potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu z roku 1926 v kauze Myers vesus Spojené štáty americké ). Minister môže byť odvolaný aj na základe žaloby Snemovne reprezentantov a následného "súdu" Senátu, a to za "zradu, korupciu alebo iné vážne zločiny" ( 2. článok Ústavy ). Prezident môže vymenovať za členov kabinetu aj svojich poradcov z Výkonnej kancelárie prezidenta a vedúcich federálnych agentúr, aj keď im to nedáva žiadne ďalšie právomoci, okrem možnosti zúčastňovať sa na schôdzach vlády.
Jednotliví členovia vlády, okrem prezidenta, viceprezidenta a uvedených poradcov, vedú tzv. departmenty (United States federal executive departments ), do slovenčiny zvyčajne prekladané ako ministerstvá ( hoci tento pojem by mal byť skôr vyhradený pre parlamentné a poloprezidentské politické systémy ). Prezident má podľa 2. článku ústavy právo vyžiadať si osobné schválenie každého ministrovho rozhodnutia. Sám minister však o súhlas prezidenta žiadať nemusí.
Ústava nestanovuje, koľko má byť departmentov ich právomoci. Prvým prezidentom, ktorý si poradný zbor sformoval do systému departmentov, bol George Washington. Jeho vláda mala iba štyroch členov: minister zahraničia Thomas Jefferson, minister financií Alexander Hamilton, minister vojny Henry Knox a generálny prokurátor Edmund Randolph. Viceprezident John Adams nebol členom Washingtonovho kabinetu, pretože post viceprezidenta bol v začiatkoch Spojených štátov amerických ( a ešte v 19. storočí ) vnímaný ako legislatívny. Viceprezident pôvodne predsedal Senátu a pojem viceprezident znamenal hlavne to, že ide o nástupcu prezidenta v prípade, že by prezident zomrel, alebo nemohol vykonávať svoju funkciu.
Až v 20. storočí začali byť viceprezidenti zaraďovaní do vládnych kabinetov (zhruba na pozíciu podpredsedu vlády, ako sa obvykle nazýva v európskych parlamentných systémoch ). Formálne je však dodnes viceprezident predsedom Senátu, hoci fakticky ho neriadi. V minulosti existovali pokusy postavenie ministrov voči prezidentovi posilniť po vzore parlamentných systémov. Hlavné ťaženie viedol v polovici 19. storočia minister zahraničia William H. Seward, no prezident Abraham Lincoln tieto snahy rázne zastavil. Zástancom parlamentného modelu, pred svojím vstupom do politiky bol aj právnik Woodrow Wilson, no akonáhle sa sám stal prezidentom, svoje postavenie na úkor ministrov nijako neoslabil. Prezident Ronald Reagan zaviedol systém siedmich vládnych rád, ktoré preskúmavajú vládne rozhodnutia. Tento systém sa používa dodnes. Kabinet USA zasadá v Bielom dome vo Washingtone, v tzv. Cabinet Room.
V roku 1814 sa podarilo Britom vo vojne proti svojej bývalej kolónii mesto Washington vypáliť. A práve táto udalosť mala za následok, že manželka vtedajšieho prezidenta Ameriky, Dolly Madisonová, dala začiernenú budovu vyfarbiť na bielo.
A odvtedy nesie táto budova aj pomenovanie Biely dom. V oficiálnych dokumentoch sa tento názov však začal používať až v roku 1901, a to v listoch vtedajšieho prezidenta Theodora Roosevelta, Jr.[2]
Prezident je volený na spoločnej kandidátnej listine s viceprezidentom a obaja majú zhodný štvorročný mandát. V úrade, ktorého sa ujímajú 20. januára následujúceho roku po voľbách. Môžu zotrvať maximálne dve funkčné obdobia.
Biden po nástupe do úradu povýšil do vládnej úrovne predsedu Rady ekonomických poradcov a úrad veľvyslanca pri OSN, ktoré prezident Donald Trump z kabinetnej pozície degradoval. Novo zaradil do tejto úrovne aj Úrad pre vedu a techniku.
Ministerka vnútra Deb Haalandová sa stala prvým domorodým Američanom v histórii ministerských úradov a po Hooverovom viceprezidentovi Charlesovi Curtisovi druhým takýmto členom amerických vlád. [3]Alejandro Mayorkas nastúpil do úradu ministra vnútornej bezpečnosti ako prvý prisťahovalec.
Vládu tvorí viceprezidentka a pätnásť členov kabinetu stojacich v čele federálnych úradov výkonnej moci - ministerstiev, zoradených podľa línie nástupníctva do úradu prezidenta. Niektorí ďalší členovia administratívy majú postavenie na úrovni vlády.
.jpg)
.svg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
