PROFILBARU.COM

Kabinet Spojených štátov amerických alebo Vláda Spojených štátov amerických^[1] (po anglicky Cabinet of the United States) je súčasť výkonnej vetvy Federálnej vlády Spojených štátov amerických. Okrem postu viceprezidenta nie je kabinet ukotvený Ústavou Spojených štátov amerických, no tá ho predpokladá, pretože jej 2. článok hovorí, že si prezident vyhotovuje poradný zbor, XXV. dodatok ústavy potom umožňuje viceprezidentovi s podporou "väčšiny členov vlády" vyhlásiť prezidenta nespôsobilým výkonu funkcie. Navyše si ústava vynucuje súhlas Senátu, hornej komory Kongresu, s vymenovaním člena vlády. Volený viceprezident schváleniu nepodlieha.

História

V celej histórii Spojených štátov amerických však Senát odmietol iba deväť nominantov prezidenta na ministra. V 20. storočí sa to stalo trikrát, naposledy v roku 1989, kedy Senát odmietol potvrdiť Johna Towera do funkcie ministra obrany kvôli jeho problémamy s alkohohol, promiskuite a vzťahmi s výrobcami zbraní. Senát schvaľuje ministra jednoduchou väčšinou. Naopak, pri odvolávaní ministra nie je prezident limitovaný žiadnou inou mocou a v tomto zmysle je kabinet stále iba zborom poradcov ( bolo to potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu z roku 1926 v kauze Myers vesus Spojené štáty americké ). Minister môže byť odvolaný aj na základe žaloby Snemovne reprezentantov a následného "súdu" Senátu, a to za "zradu, korupciu alebo iné vážne zločiny" ( 2. článok Ústavy ). Prezident môže vymenovať za členov kabinetu aj svojich poradcov z Výkonnej kancelárie prezidenta a vedúcich federálnych agentúr, aj keď im to nedáva žiadne ďalšie právomoci, okrem možnosti zúčastňovať sa na schôdzach vlády.

Jednotliví členovia vlády, okrem prezidenta, viceprezidenta a uvedených poradcov, vedú tzv. departmenty (United States federal executive departments ), do slovenčiny zvyčajne prekladané ako ministerstvá ( hoci tento pojem by mal byť skôr vyhradený pre parlamentné a poloprezidentské politické systémy ). Prezident má podľa 2. článku ústavy právo vyžiadať si osobné schválenie každého ministrovho rozhodnutia. Sám minister však o súhlas prezidenta žiadať nemusí.

Ústava nestanovuje, koľko má byť departmentov ich právomoci. Prvým prezidentom, ktorý si poradný zbor sformoval do systému departmentov, bol George Washington. Jeho vláda mala iba štyroch členov: minister zahraničia Thomas Jefferson, minister financií Alexander Hamilton, minister vojny Henry Knox a generálny prokurátor Edmund Randolph. Viceprezident John Adams nebol členom Washingtonovho kabinetu, pretože post viceprezidenta bol v začiatkoch Spojených štátov amerických ( a ešte v 19. storočí ) vnímaný ako legislatívny. Viceprezident pôvodne predsedal Senátu a pojem viceprezident znamenal hlavne to, že ide o nástupcu prezidenta v prípade, že by prezident zomrel, alebo nemohol vykonávať svoju funkciu.

Až v 20. storočí začali byť viceprezidenti zaraďovaní do vládnych kabinetov (zhruba na pozíciu podpredsedu vlády, ako sa obvykle nazýva v európskych parlamentných systémoch ). Formálne je však dodnes viceprezident predsedom Senátu, hoci fakticky ho neriadi. V minulosti existovali pokusy postavenie ministrov voči prezidentovi posilniť po vzore parlamentných systémov. Hlavné ťaženie viedol v polovici 19. storočia minister zahraničia William H. Seward, no prezident Abraham Lincoln tieto snahy rázne zastavil. Zástancom parlamentného modelu, pred svojím vstupom do politiky bol aj právnik Woodrow Wilson, no akonáhle sa sám stal prezidentom, svoje postavenie na úkor ministrov nijako neoslabil. Prezident Ronald Reagan zaviedol systém siedmich vládnych rád, ktoré preskúmavajú vládne rozhodnutia. Tento systém sa používa dodnes. Kabinet USA zasadá v Bielom dome vo Washingtone, v tzv. Cabinet Room.

V roku 1814 sa podarilo Britom vo vojne proti svojej bývalej kolónii mesto Washington vypáliť. A práve táto udalosť mala za následok, že manželka vtedajšieho prezidenta Ameriky, Dolly Madisonová, dala začiernenú budovu vyfarbiť na bielo.

A odvtedy nesie táto budova aj pomenovanie Biely dom. V oficiálnych dokumentoch sa tento názov však začal používať až v roku 1901, a to v listoch vtedajšieho prezidenta Theodora Roosevelta, Jr.^[2]

Vláda Joea Bidena

Prezidentskú prísahu Joe Biden zložil 20. januára 2021 a ujal sa úradu. Všetkých členov vlády, okrem viceprezidentky Kamala Harrisovej, prezident navrhol do úradu, s ich nutným potvrdením Senátom Spojených štátov. Iba viceprezidentka volená vo voľbách a riaditeľ kancelárie Bieleho domu nepodliehali senátnemu schváleniu.

Prezident je volený na spoločnej kandidátnej listine s viceprezidentom a obaja majú zhodný štvorročný mandát. V úrade, ktorého sa ujímajú 20. januára následujúceho roku po voľbách. Môžu zotrvať maximálne dve funkčné obdobia.

Biden po nástupe do úradu povýšil do vládnej úrovne predsedu Rady ekonomických poradcov a úrad veľvyslanca pri OSN, ktoré prezident Donald Trump z kabinetnej pozície degradoval. Novo zaradil do tejto úrovne aj Úrad pre vedu a techniku.

Ministerka vnútra Deb Haalandová sa stala prvým domorodým Američanom v histórii ministerských úradov a po Hooverovom viceprezidentovi Charlesovi Curtisovi druhým takýmto členom amerických vlád. ^[3] Alejandro Mayorkas nastúpil do úradu ministra vnútornej bezpečnosti ako prvý prisťahovalec.

Adresa:

The White House

1600 Pennsylvania Avenue

Washington, D.C. 20500^[4]

Viceprezidentka a ministri

Vládu tvorí viceprezidentka a pätnásť členov kabinetu stojacich v čele federálnych úradov výkonnej moci - ministerstiev, zoradených podľa línie nástupníctva do úradu prezidenta. Niektorí ďalší členovia administratívy majú postavenie na úrovni vlády.

Vláda Joea Bidena
Úrad	člen vlády	nástup do úradu
Viceprezidentka	Kamala Harrisová	20. januára 2021
Minister zahraničných vecí	Antony Blinken	26. januára 2021
Ministerka financií	Janet Yellenová	25. januára 2021
Minister obrany	Lloyd Austin	22. januára 2021
Minister spravodlivosti	Merrick Garland	11. marca 2021
Ministerka vnútra	Deb Haalandová	16. marca 2021
Minister poľnohospodárstva	Tom Vilsack	24. februára 2021
Ministerka obchodu	Gina Raimondová	3. marca 2021
Minister práce	Marty Walsh	23. marca 2021
Minister zdravotníctva a sociálnej starostlivosti	Xavier Becerra	19. marca 2021
Ministerka bytovej výstavby a rozvoja miest	Marcia Fudgeová	11. marca 2021
Minister dopravy	Pete Buttigieg	2. februára 2021
Ministerka energetiky	Jennifer Granholmová	25. februára 2021
Minister školstva	Miguel Cardona	2. marca 2021
Minister pre záležitosti veteránov	Denis McDonough	9. februára 2021
Minister vnútornej bezpečnosti	Alejandro Mayorkas	2. februára 2021

Členovia administratívy na úrovni vlády

Členovia administratívy na úrovni vlády
Úrad	člen na úrovni vlády	nástup do úradu
Riaditeľ Agentúry pre ochranu životného prostredia	Michael S. Regan	11. marca 2021
Riaditeľka Úradu pre správu a rozpočet	Shalanda Youngová	23. marca 2021 (zastupujúci)
Riaditeľka tajných služieb	Avril Hainesová	21. januára 2021
Vládna splnomocnenkyňa pre obchod	Katherine Taiová	18. marca 2021
Veľvyslankyňa pri OSN	Linda Thomas-Greenfieldová	25. februára 2021
Predsedníčka Rady ekonomických poradcov	Cecilia Rouseová	2. marca 2021
Riaditeľka Úradu pre drobné podnikanie	Isabel Guzmanová	17. marca 2021
Riaditeľ Úradu pre vedu a techniku	úrad neobsadený
Riaditeľ Kancelárie Bieleho domu	Ron Klain	20. januára 2021

Ďalšie vysoké pozície v administratíve

poradca pre otázky národnej bezpečnosti - Jake Sullivan
poradca pre boj s pandémiou - Jeffrey Zients
poradca prezidenta - Steve Ricchetti
riaditeľ Agentúry pre klimatickú zmenu - John Kerry
riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby - William Burns

Nominácie (čakajúce na schválenie Senátom)

Členovia administratívy na úrovni vlády

riaditeľka Úradu pre správu a rozpočet - neoznámený ( Neera Tandenová stiahla nomináciu kvôli nedostatočnej podpore)
riaditeľ Úradu pre vedu a techniku - Eric Lander

Referencie

↑ USA chtějí snížit strop pro přijímání uprchlíků na 18 tisíc. V roce 2017 legálně přišlo na 100 tisíc lidí [online]. . Dostupné online.
↑ Týždenník KOMENT [online]. 2021-01-21, [cit. 2021-04-18]. Dostupné online.
↑ CHAVEZ, Aliyah. Deb Haaland swearing in details announced [online]. Indian Country Today. Dostupné online. (po anglicky)
↑ Americké Centrum [online]. [Cit. 2021-04-18]. Dostupné online. (po anglicky)