Bol synom zemana Jána Váradyho, statkára, sudcu tabulárneho súdu a Terezy Ordódyovej. Vyštudoval právo na univerzite v Pešti a pracoval ako právnik. Jeho manželkou bola od roku 1850 Karolina Domonkos († 1886 v Komárne).
V roku 1848 počas uhorskej revolúcie sa pripojil k dobrovoľníckemu vojsku honvédov, v ktorom dosiahol hodnosť kapitána.
Po porážke revolúcie bol súdený vojenským súdom, ktorý ho oslobodil. Následne sa vrátil na rodové majetky, kde hospodáril a pôsobil ako advokát v Leviciach. V roku 1865 spolu s Lukáčom Mácsaim založili prvú finančnú inštitúciu v Leviciach – Levickú sporiteľňu. po založení levického kasína sa stal jeho prvým prezidentom. V rokoch 1867 až 1872 bol poslancom uhorského snemu za mesto Levice.
Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa aktívne podieľal na budovaní Uhorských kráľovských ozbrojených síl, ktorých bol od roku 1870 podplukovníkom.