Jevgenij Pavlovič Voľanskij (rus. Евгений Павлович Волянский), vlastným menom Efim Borisovič Korencvit (rus. Ефим Борисович Коренцвит, * 22. júl 1921, Odesa – † 16. január 1988, Kyjev[1]) bol sovietsky dôstojník, účastník druhej svetovej vojny, partizánsky veliteľ, kapitán (1944). Ako organizátor partizánskych skupín sa zapojil do Slovenského národného povstania.
Životopis
Narodil sa 22. júla 1921 v meste Odesa. V roku 1939 bol povolaný do Červenej armády. Od roku 1941 bojoval v jednotkách západného frontu. Pri prieskumnej akcii v septembri 1941 sa dostal do obkľúčenia. Jeho jednotka prešla ku partizánom. Následne slúžil ako veliteľ a komisár v rôznych partizánskych jednotkách, neskôr v špeciálnych jednotkách NKVD. V roku 1943 slúžil v oddiele J. I. Meľnika.
V roku 1944 bol na rozkaz ukrajinského štábu partizánskeho hnutia vyslaný na Slovensko. Bol súčasťou 15-člennej skupiny L. Kalinu, ktorá bola vysadená v noci z 5. na 6. augusta 1944 v oblasti Prašivej v Nízkych Tatrách. Zvláštny oddiel sa stal základom slovenskej partizánskej brigády „Za slobodu Slovanov“. Veliteľom bol Ladislav Kalina, Voľanskij spočiatku pôsobil ako náčelník štábu brigády. V auguste mala brigáda 800 partizánov, v októbri sa jej počet zdvojnásobil. V septembri a októbri bol sídlom brigády Zvolenský zámok, neskôr sa presídlila do Očovej.[2]
9. septembra po neúspechu SNP na Liptove bol Ladislav Kalina na základe kritiky sovietskych členov desantu vyradený zo štábu brigády a velenie brigády prevzal Voľanskij. Ladislav Kalina sa následne zdržiaval na chate Trangoška. 26. septembra bola chata prepadnutá útočníkmi pod vedením veliteľa brigády Voľanského s cieľom Kalinovej fyzickej likvidácie. Kalina bol zranený, jeho šofér A. Mikovínyho zabitý. [3]:569
Voľanskij velil brigáde až do spojenia so sovietskou armádou vo februári 1945. Počas fungovania brigády partizáni zlikvidovali viac ako 3000 nepriateľských vojakov a dôstojníkov, zajali 60 osôb, zničili 23 tankov, 53 áut, 3 železničné konvoje a 27 mostov.
Po vojne vyštudoval Inštitút ľahkého priemyslu a pracoval ako inžinier v Kyjeve.[4] Autor memoárov a článkov o odboji a SNP.[4] Zomrel v roku 1988 v Kyjeve.
Ocenenie
Voľanskij získal čestný titul Hrdinu Československej socialistickej republiky a tiež titul čestného občana Zvolena, Ružomberka, Liptovského Mikuláša a Liptovskej Revúcej.
Referencie
- ↑ VOĽANSKIJ, Jevgenij Pavlovič. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok VI T – Ž. Martin : Matica slovenská, 1994. 692 s. ISBN 80-7090-111-X. S. 308.
- ↑ Ulicami Zvolena [online]. Zvolenské noviny, 2017-11-06. Dostupné online.
- ↑ JABLONICKÝ, Jozef. Samizdat o odboji 2, Štúdie a články. Bratislava : Kaligram, 2006. ISBN 80-7149-781-9.
- ↑ a b Plevza, Viliam a kol. Dejiny Slovenského národného povstania 1944. 5. zv. Bratislava : Nakladateľstvo Pravda, 1985, s. 601.
_-_Soviet_Partisan.jpg)
