Jerry Lee Lewis, známy tiež pod prezývkou The Killer (Zabijak), (* 29. september 1935, Ferriday, Louisiana, USA – † 28. október 2022, DeSoto County, Mississippi[1][2]) bol americký rokenrolový a country spevák, hudobný skladateľ a klavirista. Ako jeden z priekopníkov rokenrolu bol v roku 1986 uvedený do Rock and Roll Hall of Fame (rokenrolovej siene slávy) a jeho priekopnícky príspevok k žánru mu bol uznaný umiestnením do Rockabilly Hall Of Fame (Siene slávy Rockabilly). V roku 2004 ho časopis Rolling Stone zaradil na 24. miesto v rebríčku „100 najväčších umelcov všetkých čias“ (100 Greatest Artists of All Time). V roku 2003 ten istý časopis zaradil jeho box set album All Killer, No Filler: The Anthology na 242. miesto v rebríčku “500 najlepších albumov všetkých čias“ (500 greatest albums of all time).
Životopis
Lewis sa narodil v chudobnej rodine Elmoa a Mamie Lewisových v mestečku Ferriday v štáte Louisiana v USA. Na piano začal hrať už v detstve so svojimi dvoma bratancami Mickeym Gilleyom a Jimmym Swaggartom. Jeho rodičia založili svoju farmu a kúpili mu piano. Ovplyvnený hrou na klavíri svojho staršieho bratanca (Carl McVoy), počúvaním rádia a hudby z nelegálneho zábavného podniku za železnicou Haney's Big House si Lewis vytvoril vlastný štýl hudby, v ktorom miešal rhythm and blues, boogie woogie, gospel a country hudbu, rovnako ako aj nápady pianistov tzv. "country boogie" a tiež nahrávky od umelcov Moona Mullicana a Merrilla Moorea. Čoskoro už hrával profesionálne.
Jeho matka ho zapísala na Southwestern Assemblies of God University v meste Waxahachie, v štáte Texas v domnení, že jej syn bude spievať svoje piesne pre Pána.
Legenda hovorí, že Lewis, hnaný túžbou hrať svoje boogie woogie, zahral v tomto štýle pred zhromaždením v kostole aj známy hymnus “My God Is Real“. Predstavení školy ho poslali ešte v tú noc domov. Pearry Green, vtedajší študentský prezident obhajoval Jerryho talent slovami, že vraj hral len akúsi “svetovú” muziku. Na druhý deň ráno si dekan školy pozval Jerryho a Pearryho do svojej kancelárie, aby ich oboch vyhodil. Jerry však tvrdil, že Pearry by nemal byť vyhodený, pretože „On nevedel, čo som sa chystal urobiť.“ O niekoľko rokov neskôr sa Pearry spýtal Lewisa: „Ešte stále hráte pre diabla?“ Jerry mu odpovedal: „Áno, samozrejme. Ale viete, čo je na tom zvláštne? Že je to rovnaká hudba, za ktorú ma vykopli zo školy. Je to rovnaký druh hudby, ktorú hrajú v svojich kostoloch dnes. Rozdiel je, že ja viem, že hrám pre diabla a oni nie.“
Z jeho hudby sa postupne vytrácalo náboženské pozadie. Stal sa súčasťou nového štýlu – rokenrol a v roku 1954 natočil svoje prvé demo. Okolo roku 1955 sa vybral do mesta Nashville, kde hrával po kluboch a snažil sa vzbudiť záujem o seba a svoju hudbu. Ten bol prakticky nulový; dokonca mu miestni hudobní manažéri radili, aby prešiel radšej na gitaru. Lewis o niekoľko rokov neskôr spomína, ako navrhol jednému producentovi z Nashville: „Zober si svoju gitaru a vraz si ju do riti!“
O dva roky neskôr, v septembri 1956 navštívil Lewis spolu so svojím otcom Elmom maličké štúdio Sun na 706 Union Avenue v Memphise a dozvedel sa, že jeho majiteľ, objaviteľ Elvisa Presleyho, Carla Perkinsa a Johnnyho Casha Sam Phillips je na dovolenke na Floride. Mladý výtržník, rozladený dlhou cestou, na ktorú si museli s otcom zarobiť predajom 400 vajec, prehlásil, že sa nehne, dokiaľ si ho niekto nevypočuje. Vzhľadom na to, že ani jeho otec nemal práve mierumilovnú povahu, rozhodol sa Phillipsov zvukár Jack Clement, že im radšej vyjde v ústrety. Jerry Lee sa mu páčil, hoci mu zahral len country hity, pričom firma potrebovala zrovna skôr rokenrolovú náhradu za Elvisa Presleyho, ktorého prenechala veľkému vydavateľstvu RCA Victor. Lewis sa vrátil do Memphisu za dva mesiace a natočil štyri piesne, z ktorých následne Philips vybral prvý singel Crazy Arms. Nejako zvlášť sa s ním však nepresadil. Jerrymu ponúkli aj miesto štúdiového hudobníka pre Carla Perkinsa a Billa Lee Rileyho. Jeho kariéra bola na vzostupe a krátko nato nahral i svoj najväčší hit “Great Balls of Fire”. Údajne keď Elvis Presley videl a počul hrať Jerry Lee Lewisa na piáne, povedal: “Keby som vedel hrať na piano ako Jerry Lee Lewis, tak by som prestal spievať!“. V tej dobe uvádzali Lewisa ako: “Jerry Lee Lewis and his Pumping Piano.”
4. decembra 1956 si Elvis Presley prišiel do Sun Record pre výplatu. V štúdiu stretol Carla Perkinsa, ktorý práve nahrával svoju novú skladbu a za klavírom sedel Jerry Lee Lewis. Títo traja sa dohodli, že si trošku zadžemujú. Phillips spustil nahrávanie a ich „džemové zasadnutie“ zaznamenal. Dokonca zatelefonoval aj Johnnymu Cashovi, ktorý sa k nim neskôr pripojil. Tieto nahrávky, z ktorých bola skoro polovica iba gospel, sa našťastie zachovali a neskôr boli vydané na CD pod názvom Million Dollar Quartet. Nahrávky ešte obsahujú piesne od Chucka Berryho („Brown Eyed Handsome Man“), Pata Booneho („Don't Forbid Me“) a Presleyho napodobňovanie Jackie Wilsona. V roku 1957 priniesla Lewisovi celosvetovú slávu skladba “Whole Lotta Shakin' Goin' On” (ktorá bola v roku 2005 vybraná do National Recording Registry kongresovej knižnice pre trvalé uchovanie). Lewis sa v televízii ukázal prvýkrát 28. júla 1957 v The Steve Allen Show práve so svojim nezabudnuteľným hitom „Whole Lotta Shakin Goin On“.
Jerry Lee Lewis, aj keď nebol prvým pianistom v tomto štýle, bol priekopníkom tzv. „piano rocku“ a to nielen kvôli svojmu zvuku, ale hlavne pre svoj nespútaný dynamický výkon. Počas svojich vystúpení často odkopol lavičku, na ktorej sedel, a začal hrať postojačky. Svoje prsty spúšťal na klávesy z veľkej výšky, čo vytváralo dramatický akcent. Občas tiež hrával dokonca nohami či si na klavír rovno sadol. Jeho strhujúci až divý štýl možno vidieť vo filmoch High School Confidential či Jamboree. Volali ho „prvý veľký muž rokenrolu“ či „prvý veľký eklektik“. Jeho techniky si prisvojili aj iní významní predstavitelia piano rocku, napríklad Elton John, Billy Joel či Ben Folds.
Škandál
Lewis si vzal svoju druhú ženu Jane Mitcham 23 dní pred rozvodom s prvou ženou. S tou sa oženil vo svojich 15-tich rokoch. Lewisov poburujúci osobný život bol pred verejnosťou utajený až do roku 1958, kedy odcestoval na turné do Británie. Tu sa však reportéri dozvedeli, že dvadsaťtriročný Jerry je už tretíkrát ženatý. Manželka sa volala Myra Gale Brown, mala len 13 rokov a navyše bola jeho sesternica. Pre tento škandál musel Jerry Lee Lewis turné ukončiť už po troch koncertoch, pričom ich mal odohrať 37. Vydal 5-stranový platený inzerát, kde sa ospravedlnil, no veľmi mu to nepomohlo. Škandál ho prenasledoval domov a Jerry takmer zmizol z hudobnej scény. Dick Clark mu zrušil vystúpenie vo svojej show, dokonca i Sam Phillips sa z jeho osobných problémov vysmieval.
Aj keď mal Jerry Lee Lewis ešte zmluvu so Sun Record, nahrávanie ukončil. Jeho honorár 10 000 dolárov za vystúpenie sa scvrkol na 100 dolárov. Musel hrávať v anonymných malých kluboch. Mal málo priateľov, ktorým mohol v tom čase dôverovať: Kay Martin, prezident jeho fanklubu; T.L. Meade (aka Franz Douskey), niekdajší hudobník z Memphisu a priateľ Sama Phillipsa a Gary Sklar. Lewis sa po čase vrátil späť ku Sun Records. V tom čase Phillips budoval nové štúdio na 639 Madison Avenue v Memphise a opúšťal to staré, v ktorom nahrávali B. B. King, Howlin' Wolf, Elvis Presley, Carl Perkins, Johnny Cash a ďalší. Počas tohto obdobia Jerry zaznamenal len jeden hit "What'd I Say" (1961), ktorý zložil Ray Charles. Ďalšia Lewisova nahrávka bolo inštrumentálne boogie naaranžované s Glenn Miller Orchestra; volala sa "In the Mood" a Lewis ju vydal pre Sun Record pod pseudonymom “The Hawk”. Diskdžokeji však jeho štýl rozoznali a aj tento pokus o návrat zlyhal.
Kontakt so Sun Records skončil v roku 1963 a tak prestúpil ku Smash Records, kde vydal veľa rockových nahrávok. To však jeho kariére veľmi nepomohlo. Jeho popularita sa v Európe (konkrétne vo Veľkej Británii a Nemecku) oživila už po roku 1960. Živý album Live at the Star Club, Hamburg (1964), je mnohými považovaný za najlepší živý rokenrolový album vôbec. Hudobný kritik Stephen Thomas Erlewine napísal: „Live at the Star Club je neobyčajný, najčistejší, najtvrdší rokenrol…”
Koncom 60. rokov presvedčil producent z Mercury Records Jerry Kennedy Lewisa, aby sa dal na country hudbu. Keďže Jerry bral country ako jeden zo štýlov, ktoré pridával do svojej hudby, súhlasil. Tak v roku 1968 nahral svoj prvý čisto country album Another Place, Another Time. V sedemdesiatych rokoch potom nahral ešte viacero country hitov, z ktorých sa niekoľko umiestnilo aj v US Hot 100 či v iných rebríčkoch.
Sklony k drogám a osobné tragédie
O Lewisovi bolo známe, alkoholik; obľuboval večierky a nezriedka sa choval násilnícky. Pravé problémy s alkoholom a drogami sa uňho prejavili až po rozvode s Myrou v roku 1970. Ďalšia tragédia ho postihla v roku 1973, keď sa jeho 19-ročný syn Jerry Lee Lewis junior zabil pri automobilovej havárii. Ešte v roku 1960 prišiel o svojho o druhorodeného syna Stevea Allena Lewisa, ktorý sa nešťastnou náhodou utopil v bazéne. Okrem nich mal ešte dcéru Phoebe Lewisovú, ktorá je tiež speváčka a hudobníčka a Lewis jej robil niekoľko rokov manažéra.
Lewisov bujarý život v sedemdesiatich rokoch neostal bez následkov. V roku 1981 ho museli hospitalizovať v nemocnici s krvácajúcim žalúdočným vredom. Bol na tom tak zle, že mu lekári dávali nádej 50:50. Po tom čo znovu prepadol drogám sa Lewis sám rozhodol, že sa pôjde liečiť na kliniku Betty Fordovej. Bolo to v roku 1988, mesiac pred narodením jeho syna Jerry Lee Lewisa III.
Na oslavách svojich 41. narodenín Lewis nešťastnou náhodou postrelil svojho basgitaristu Butcha Owensa. Podľa vlastných slov všetci vtedy blbli, Lewis namieril svoj Magnum 357 na Butcha ale netušil, že zbraň je nabitá. Sám Butch Owens ho obraňoval, že sa snažil mieriť na prázdnu fľašu, ale guľka sa odrazila naňho.
O niekoľko týždňov neskôr, 23. novembra, sa Lewis opäť zaplietol do ďalšieho incidentu zo zbraňou. Tentoraz ho Elvis Presley pozval k sebe do Gracelandu, no nepovedal to svojej ochranke. Muži z ochranky Lewisa nespoznali a pýtali sa, čo tu chce. Navyše si všimli na palubnej doske jeho auta zbraň. Lewis im sarkasticky odpovedal, aby nemali strach, že nejde zabiť Elvisa, no ochrankár si to vysvetlil inak a zavolal políciu.
Neskoršia kariéra
V roku 1989 natočili film o jeho rokenrolových rokoch – Great Balls Of Fire, čo ho vrátilo opäť na oči verejnosti; aj vďaka tomu, že sa rozhodol znovu nahrať svoje piesne pre soundtrack k filmu. Ako námet poslúžila kniha jeho ex manželky Myry Gale Lewisovej, ktorá má rovnaký názov ako film. V snímke si zahrali: Dennis Quaid ako Lewis, Winona Ryderová ako Myra a Alec Baldwin ako Jimmy Swaggart. Film je o Jerryho včasnej kariére a vzťahu s Myrou, končí sa škandálom na konci päťdesiatich rokov.
Medializovaný pád jeho bratranca, populárneho TV kazateľa Jimmyho Swaggarta, Lewisovej rodine žiadne povzbudenie nepriniesol. Swaggart bol tiež hráč na piano, rovnako ako ďalší bratranec, country hviezda Mickey Gilley. Títo traja sa chodili spolu v mladosti pozerať do Ferridayského klubu Haney's Big House, kde vystupovali čierni bluesoví umelci.
Jeho sestra Linda Gail Lewis s ním nahrávala a určitý čas aj koncertovala. V roku 1990 Lewis napísal pieseň "It Was the Whiskey Talking, Not Me", ktorá sa objavila na soundtracku pre film Dick Tracy. Pieseň možno vo filme počuť v scéne, kde ju hrajú v rádiu.
Aj napriek osobným problémom je Lewisov hudobný talent široko uznávaný. Prezývka „The Killer“ (Zabijak/resp. Sukničkár) mu sedela hlavne pre jeho silný hlas a klavírny výkon na javisku. Roy Orbison ho označil za najlepšieho surového umelca klasického rokenrolu. V roku 1986 bol Jerry Lee Lewis v prvej skupine umelcov uvedených do rokenrolovej siene slávy (Rock and Roll Hall of Fame).
V ten istý rok sa Lewis vrátil späť do Sun Record, aby tu spolu s Royom Orbisonom, Carlom Perkinsom, Johnym Cashom a dlhoročnými obdivovateľmi Johnom Fogertym a Rickym Nelsonom nahrali album Class of '55. Mnohí kritici a fanúšikovia im však vyčítali, že ich novému MDQ chýba duch slávnych dní Sun Record.
Lewis neprestal nikdy koncertovať. Diváci, ktorí ho videli hrať tvrdia, že jeho vystúpenia sú stále vzrušujúce a osobité. 12. februára 2005 mu The Recording Academy udelila cenu za celoživotné dielo “Lifetime Achievement Award”. 26. septembra 2006 predstavili Lewisov nový album Last Man Standing, na ktorom spieva duetá s najlepšími rockovými umelcami. Album zožal pozitívne reakcie a umiestnil sa v štyroch rôznych hudobných rebríčkoch vrátane dvojtýždňového prvého miesta v Indie charts.
DVD s názvom Last Man Standing Live, ako koncertná verzia predchádzajúceho CD s množstvom hosťujúcich umelcov bolo predstavené v marci 2007. CD Last Man Standing je jeho najpredávanejší album. Je to jeho desiata zlatá nahrávka od roku 1973. V tom roku získal jeho dvojalbum The Session zlatú platňu za 250 000 predaných kópií (pretože to bol dvojalbum, pri normálnych albumoch sa musí predať aspoň 500 000 kópií - tieto údaje platia pre U.S.A.). Last Man Standing má viac zvukových stôp ako The Session a predalo sa z neho už viac ako 500 000 kópií a to celosvetovo.
5. novembra 2007 si rokenrolová sieň slávy a univerzita v Clevelande v štáte Ohio poctili Jerry Lee Lewisa 6 dní trvajúcou konferenciou, ktorá zahŕňala rôzne prednášky, premietanie klipov, filmov a pod. Konferencia mala názov 'The Life And Music of Jerry Lee Lewis' (Život a hudba Jerry Lee Lewisa). Stal sa tak prvým žijúcim umelcom, ktorý bol takto poctený. Toto všetko vyvrcholilo 10. novembra koncertom Jerry Lee Lewisa, ktorý uvádzal Kris Kristofferson, ktorý je aj autorom niekoľkých jeho country hitov. Lewis prijal dar od American Music Masters Award, ktorí na záver predviedli ukážku z 'Somewhere Over The Rainbow'.
Jerry Lee Lewis neskôr žil na svojom ranči v Nesbite, Mississippi so svojou rodinou.
Referencie
- ↑ Jerry Lee Lewis, outrageous rock 'n' roll star, dies at 87 [online]. October 28, 2022. Dostupné online.
- ↑ Jerry Lee Lewis, free-wheeling 'wild man' of rock 'n' roll, dies at 87 [online]. October 28, 2022. Dostupné online.
Iné projekty
Externé odkazy
