Jaklovce

Súradnice: 48°52′26″S 20°59′33″V

Jaklovce
obec
Kostol sv. Antona Pustovníka
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Gelnica
Región	Spiš
Vodné toky	Hnilec, Kojšovský potok
Nadmorská výška	325 m n. m.
Súradnice	48°52′26″S 20°59′33″V
Rozloha	17,25 km² (1 725 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 812 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	105,04 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1292
Starosta	Matúš Fedor[3] (nezávislý)
PSČ	055 61
ŠÚJ	543187
EČV (do r. 2022)	GL
Tel. predvoľba	+421-53
E-mailová adresa	[e-mail]
Telefón	053/489 44 88
Fax	053/489 44 88
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Jaklovce
Webová stránka: jaklovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Jaklovce (do roku 1927 slov. Jakľovce, pôvodne nem. Jeckelsdorf, maď. Jekelfalva) sú obec na Slovensku v okrese Gelnica.

Dejiny

V roku 1282 dostal gelnický mešťan komes Jekul za verné služby kráľovi Ladislavovi IV. do dedičnej držby rozsiahly opustený les, nachádzajúci sa smerom na východ od Gelnice. O dva roky neskôr dostal Jekul od Ladislava IV. ďalšiu darovaciu listinu na les nachádzajúci sa pod Kojšovskou hoľou v okolí Kojšovského potoka. Tieto dva majetky tvorili jadro rodového majetku nového šľachtického rodu pánov z Jakloviec, ktorého zakladateľom bol komes Jekul, syn Mikuláša.

Centrom tejto domény sa stalo miesto na sútoku Hnilca a Kojšovského potoka, kde dal Jekul ešte v 13. storočí postaviť kostol a neskôr aj mlyn na rieke Hnilec. Prvá písomná zmienka o novej dedine je z roku 1292 pod názvom villa sancti Anthony (dedina sv. Antona), podľa patróna miestneho kostola. Pod menom villa Jekul (Jekulova dedina) sa prvýkrát spomína v roku 1344. Meno dediny sa neskôr ustálilo v podobe villa Jekel alebo Jekelfalva, prípadne miernych obmenách. Na rozsiahlej doméne pánov z Jakloviec vznikli v priebehu 14. storočia ďalšie dediny: Margecany, Veľký Folkmar, Kojšov a Žakarovce.^[4]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka, jednoloďová gotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou z konca 13. storočia. Upravovaný bol v 15. storočí a v rokoch 1872, 1897 a 1912. Presbytérium je zaklenuté krížovou klenbou. Zariadenie kostola je novodobé, okrem gotickej sochy Madony. Organ od firmy Rieger z Krnova pochádza z roku 1900.^[5] Fasády kostola sú hladké, veža je ukončená ihlancovou helmicou.

• 
  Kostol sv. Antona Pustovníka
• 
  Kostol sv. Antona Pustovníka
• 
  Presbytérium kostola

• Kaštieľ, dvojpodlažná baroková stavba na nepravidelnom pôdoryse z polovice 18. storočia. V roku 1920 bol rozšírený v duchu romantizmu. Po druhej svetovej vojne tu sídlila škola, dnes je kaštieľ opustený a chátra.^[6]

• Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, baroková stavba na pôdoryse štvorca z roku 1772.^[7]

• 
  Barokový kaštieľ
• 
  Barokový kaštieľ
• 
  Kaplnka sv. Jána Nepomuckého

Referencie

1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
4. JÁCHIM, Lukáš. Páni z Jakloviec v 13. a 14. storočí. In: Montánna história: Ročenka o dejinách baníctva a hutníctva, 2014, roč. 7, s. 88-119.
5. Jaklovce - Kostol sv. Antona Pustovníka [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
6. Jaklovce [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jaklovce

Externé odkazy

• Oficiálny web