V roku 1952 získal inžiniersky titul na Nórskej univerzite vedy a techniky. O dva roky neskôr odišiel do Kanady, kde pracoval v spoločnosti General Electric. O ďalšie dva roky sa presťahoval do USA a v roku 1958 začal pracovať vo výskumnom a vývojovom centre General Electric v Schenectady v štáte New York. V roku 1964 získal titul Ph.D. na Rensselaer Polytechnic Institute a aj americké občianstvo.[4]
Výskum, ktorý neskôr viedol k získaniu Nobelovej ceny, robil v roku 1960. Po tom čo Leo Esaki v roku 1958 objavil tunelový jav u elektrónov v polovodičoch, Giaver preukázal tento jav i u supravodičov.[5] Jeho experimenty podnietili teoretického fyzika Briana Josephsona k štúdiu tohto javu, pri ktorom v roku 1962 predpovedal Josephsonov jav. Esaki a Giaever získali polovicu Nobelovej ceny za rok 1973 a Josephson získal druhú polovicu.[2]
↑Giaever, I. (1960). "Energy Gap in Superconductors Measured by Electron Tunneling". Physical Review Letters 5: 147–148. doi:10.1103/PhysRevLett.5.147.
