Ilavská kotlina je geomorfologický podcelok Považského podolia.[1] Leží medzi Púchovským a Trenčianskym prielomom Váhu v centrálnej časti Trenčianskeho kraja a je prevažne rovinatá zníženina, tvorená treťohornými uloženinami s pokrovom riečnych náplavov Váhu a jeho prítokov.
Polohopis
Nachádza sa na západnom Slovensku v centrálnej časti Považského podolia na strednom Považí. Má pretiahnutý tvar v smere severovýchod-juhozápad, dĺžku cca 30 a šírku v rozmedzí od 3 do 5 km. Kotlina lemuje rieku Váh, ktorý vytvára os kotliny a okrem pravostrannej Vláry má na území najmä malé prítoky. Patrí do mierne teplej klimatickej oblasti.
Kotlinu ohraničujú zo západu výbežky Bielych Karpát (podcelok Bielokarpatské podhorie), zo severu Javorníky, z východu Strážovské vrchy (podcelok Trenčianska vrchovina). Južne sa v Trenčianskom prielome začína Trenčianska kotlina.[2]
Sídla v Ilavskej kotline
Ilavská kotlina patrí medzi husto obývané oblasti a významnými sú mestá Púchov, Ilava, Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica a Nemšová. Z obcí sú najvýznamnejšie Beluša, Pruské, Lednické Rovne, Ladce a Košeca. Osídlenie je pomerne rovnomerné, najvyššiu koncentráciu dosahuje v južnej časti v okolí priemyselných centier. Sídla sa nachádzajú po oboch brehoch Váhu na cestách, sledujúcich vodný tok.
Doprava
Územím vedú dôležité dopravné komunikácie, spájajúce juh so severom; medzinárodná cesta E 50 (smerujúca z Brna na Žilinu) a E 75 (Bratislava - Žilina) vedie po diaľnici D1, nadregionálny význam má Považím vedúca cesta I/61 (Trenčín - Žilina), I/57 (Nemšová - Vsetín) a cesta I/49, resp. rýchlostná cesta R6 vedúce z Beluše na Moravu. Dôležitú úlohu zohrávajú aj cesty II. triedy; po pravom brehu Váhu vedúca cesta II/507 (Trenčín - Púchov) a na Ponitrie vedúce cesty II/574 (Ilava - Nováky) a II/516 (Trenč. Teplá - Bánovce nad Bebravou).[3]
Severo-južným smerom vedie aj železničná trať Bratislava – Žilina, ktorá je súčasťou V. európskeho koridoru a hlavného prepojenia západného a východného Slovenska. V Púchove sa táto trať stretáva s traťou na Moravu, po ktorej vedú hlavné spoje na Prahu. Významným regionálnym železničným uzlom je Trenčianska Teplá, kde začínajú trate do Trenčianskych Teplíc, Brumova cez Vlársky priesmyk a Lednických Rovní.
Pozri aj
Referencie
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
- ↑ Vass, D., (Editor), 1988, Vysvetlivky k mape regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 65 s.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
Iné projekty
Zdroje
