V novovzniknutom Poľsku sa Koschembahr čoraz viac venoval občianskemu právu. V roku 1919 sa stal členom a v roku 1927 podpredsedom Legislatívnej komisie Poľskej republiky, ktorej úlohou bolo zjednotiť právo po období pluralizmu. V rámci komisie Koschembahr napísal návrh všeobecnej časti poľského občianskeho zákonníka.[2] V roku 1935, po odchode do dôchodku, získal titul čestného profesora na Varšavskej univerzite. Okupáciu strávil v Milanówku pri Varšave, kde zomrel týždeň pred vstupom sovietskej armády (1945).[1]
Dielo (výber)
Faiumskie zwoje papyrusowe (1897),
O pojęciu własności i źródłach prawa (1902),
Die condictio als Bereicherungsklage im klassischen römischen Recht I. (1903)/ II. (1907).[2][3]
↑ abcdeGIARO, T. Koschembahr-Łyskowski, Ignacy von (1864-1945). In: STOLLEIS, Michael (ed.). Juristen: Ein biographisches Lexikon. München : C. H. Beck, 2001. ISBN 3-406-45957-9. S. 368 – 369.
↑ abcKoschembahr-Łyskowski. In: BARTOŠEK, Milan. Encyklopedie římského práva. Praha : Panorama, 1981. S. 358.
Ďalšia literatúra
VESPER, Ewa Maria. Ignacy Koschembahr- Łyskowski polski romanista przełomu XIX i XX wieku (dizertačná práca). Białystok : Uniwersytet w Białymstoku, 2019. 201 s. Dostupné online.