| IS-7
|
![]()
|
| Základná charakteristika
|
| Posádka
|
5
|
| Dĺžka
|
11,2 m, len korba 7,38
|
| Šírka
|
3,4 m
|
| Výška
|
2,6 m
|
| Hmotnosť
|
65 t
|
| Pancierovanie a výzbroj
|
| Pancierovanie
|
do 210 mm
|
| Hlavná zbraň
|
1× kanón S-70 kalibru 130 mm
|
| Sekundárne zbrane
|
2× guľomet KPVT kalibru 14,5 mm, 6x guľomet RP-46/14 kalibru 7,62 mm
|
| Pohon a pohyb
|
| Pohon
|
M-50T
772 kW
|
| Odpruženie
|
torzné tyče
|
| Max. rýchlosť
|
60 km/h
|
| Pomer výkon/hmotnosť
|
11,35 kW/t
|
| Dojazd
|
190 km
|
| Priechodnosť
|
|
IS-7 (rus. ИС-7 (Объект 260), Objekt 260) bol prototyp sovietskeho ťažkého tanku, ktorý nadväzoval na rad IS, hlavne na typ IS-3.
Vývoj stroja prebiehal v Závode č. 185 S.M. Kirova v Leningrade roku 1946 pod vedením konštruktéra N. F. Šašmurina. Prvý prototyp vyrobili v roku 1947. Predstavoval pokračovanie vývoja tanku IS-3 s radom modifikácii. Išlo o mohutný stroj vyzbrojený kanónom kalibru 130 mm a ôsmimi guľometmi, z toho dva boli veľkokalibrové. Pre veľkú hmotnosť munície do kanóna bolo nutné do posádky začleniť ešte jedného nabíjača, takže posádku tanku celkovo tvorilo 5 ľudí: vodič-mechanik, veliteľ, strelec a dvaja nabíjači. Do sériovej výroby sa nakoniec nedostal, avšak mnoho poznatkov získaných pri jeho konštrukcii a testoch sa uplatnilo na neskorších typoch sovietskych tankov.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému IS-7
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku IS-7 na českej Wikipédii.
