Hustopeče

Súradnice: 48°56′29″S 16°43′59″V

Hustopeče
mesto
Mestský úrad
Vlajka Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Juhomoravský (CZ064)
Okres (LAU 1)	Břeclav (CZ0644)
Obec s rozš. pôs.	Hustopeče
Poverená obec	Hustopeče
Historická krajina	Morava
Nadmorská výška	215 m n. m.
Súradnice	48°56′29″S 16°43′59″V
Rozloha	24,53 km² (2 453 ha)
Obyvateľstvo	5 862 (1. 1. 2014) [1]
Hustota	238,97 obyv./km²
Starosta	PaedDr. Hana Potměšilová
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	693 01
Miestne časti	1
Zákl. síd. jednotky	12
Katastrálne územie	1
LAU 2 (obec)	CZ0644 584495
Adresa mestského úradu	Městský úřad Hustopeče Dukelské náměstí 2 693 01 Hustopeče
E-mailová adresa	[e-mail]
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Hustopeče
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.hustopece-city.cz
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Český portál

Hustopeče (nem. Auspitz)^[2] sú mesto v okrese Břeclav v Juhomoravskom kraji, 30 km južne od Brna, v národopisnej oblasti Hanáckeho Slovácka. Žije tu takmer 6 000 obyvateľov. Oblasť je osídlená už od prehistorických čias, prvá zmienka o Hustopečích je z 1. polovice 13. storočia. Dnes leží na dopravnom ťahu medzi Brnom a Bratislavou v úrodnej a klimaticky teplej oblasti s tradíciou pestovania vína a ovocných stromov. Hustopeče boli v 18. storočí najväčšou vinárskou obcou na Morave. V 50. rokoch 20. storočia došlo aj k rozvoju priemyslu: významným podnikom bola Mostárna Hustopeče, ktorá však už ukončila činnosť a priemyslový areál prevzali nové podniky.

Mestom preteká riečka Štinkovka, na okolitých svahoch sú medzi vinohradmi aj pôvodné stepné trávniky. Turistický ruch sa sústredí okolo vinárstva. Z historických pamiatok je možné menovať renesančné budovy na námestí (Starú radnicu, Dům U Synků, kašna Žumberák), v 20. storočí bola postavená nová radnice a kostol svätého Václava a svätej Anežky Českej.

Dejiny

Hustopeče v roku 1909, pohľadnica

Nádvoří domu U Synků: Socha kvasinky vinné (Saccharomyces cerevisiae)

Hustopeče: hrob rodičů Tomáše Garriguea Masaryka

Hustopeče sa nachádzajú v oblasti jedného z najstarších osídlení na južnej Morave, severne od hrádze Nových Mlýnů. Predpokladá sa pravidelný výskyt „lovcov mamutov“ (20–25 000 pred Kr.), doložené sú neolitické sídliská (koniec 4. a začiatok 3. tisícročia pred Kr.) i keltské pohrebiská (3. storočie pred Kr.). Prvé zmienky o sídle pochádzajú z 1. polovice 13. storočia. Významnú úlohu v ich dejinách zohrali kláštor Králové (Aula Regia), ktorému Hustopeče patrili od začiatku 14. do konce 16. storočia, a kniežací rod Lichtenštajnovcov, ktorému patrili v 2. polovici 19. storočia. Gotický dvojlodný kostol sv. Václava, v ktorom miništroval v detstve aj T.G. Masaryk, bol zbúraný v roku 1962 po zrútení veže, v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch neudržiavanej. Na mesto boli povýšené v roku 1572. Hustopeče boli po dlhý čas hlavným centrom juhomoravského vinárstva, ktoré však od prelomu 19. a 20. storočia prudko upadalo vďaka plesňovým ochoreniam a premnoženiu škodcov. Na začiatku 20. storočia došlo k zániku väčšiny zostávajúcich vinohradov kvôli fyloxére viničovej a plesňovým chorobám. Obnovu, ktorá začala v dvadsiatych rokoch, prerušila 2. svetová vojna, a k jej pokračovaniu došlo až po skončení vojny, dnes je mesto aj so svojim okolím opäť významnou vinárskou oblasťou. Mesto je dobre dostupné, keďže leží pri diaľnici D2 spájajúcej Brno s Bratislavou a 1. železničnom koridore (Děčín-Praha-Brno-Břeclav).

Mesto bolo elektrifikované v roku 1922, ale stavba vodovodu sa neustále odkladala a došlo k nej až v rokoch 1947–1954.^[3]

Od 1. augusta 1976 do 31. decembra 1997 bol Kurdějov časťou Hustopečí.^[4]

Partnerské mestá

• Modra, Slovensko

Referencie

1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
2. HOSÁK, Ladislav. Historický místopis země Moravskoslezské. Praha : Academia, 2004. 1144 s. ISBN 80-200-1225-7. S. 252. (po česky)
3. JAN, Libor; NEZHODOVÁ, Soňa. Hustopeče: město uprostřed jihomoravských vinic. 1. vyd. [s.l.] : Hustopeče: Město Hustopeče, 2010. 775 s. ISBN 978-80-254-8243-8.
4. Historický lexikon obcí České republiky 1869-2005. II. díl, Abecední přehled obcí a částí obcí v letech 1869-2005. Praha : Český statistický úřad, 2006. 623 s. ISBN 80-250-1311-1. S. 260.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hustopeče na českej Wikipédii.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hustopeče

Panorama

Externé odkazy

• Oficiálna stránka mesta

		Mestá a obce okresu Břeclav (9+54)
Bavory • Boleradice • Borkovany • Bořetice • Brod nad Dyjí • Brumovice • Břeclav • Březí • Bulhary • Diváky • Dobré Pole • Dolní Dunajovice • Dolní Věstonice • Drnholec • Hlohovec • Horní Bojanovice • Horní Věstonice • Hrušky • Hustopeče • Jevišovka • Kašnice • Klentnice • Klobouky u Brna • Kobylí • Kostice • Krumvíř • Křepice • Kurdějov • Ladná • Lanžhot • Lednice • Mikulov • Milovice • Moravská Nová Ves • Moravský Žižkov • Morkůvky • Němčičky • Nikolčice • Novosedly • Nový Přerov • Pavlov • Perná • Podivín • Popice • Pouzdřany • Přítluky • Rakvice • Sedlec • Starovice • Starovičky • Strachotín • Šakvice • Šitbořice • Tvrdonice • Týnec • Uherčice • Valtice • Velké Bílovice • Velké Hostěrádky • Velké Němčice • Velké Pavlovice • Vrbice • Zaječí