Hugo Rafael Chávez Frías (* 28. júl 1954, Sabaneta, Venezuela – † 5. marec 2013 Caracas, Venezuela[1]) bol venezuelský politik a prezident Venezuely. Chávez propagoval víziu demokratického (kresťanského) socializmu, latinskoamerickej integrácie a boj proti imperializmu. Bol kritikom neoliberálnej globalizácie a súčasnej zahraničnej politiky USA.
Chávez bol štyrikrát zvolený za prezidenta Venezuely v rokoch 1998, 2000, 2006 a 2012[2].
5. marca 2013 Chávez prehral dvojročný boj s rakovinou.
Život
Narodil sa ako 2. zo siedmich detí v učiteľskej rodine v meste Sabaneta v štáte Barinas vo Venezuele v roku 1954. Jeho pradedo Pedro Pérez Delgado bol známy ako bojovník, ktorý položil život v boji proti diktátorovi Gomezovi.
Od mladosti prejavoval záujem o bejzbal[3]. Po absolvovaní strednej školy navštevoval v rokoch 1971–1975 vojenskú akadémiu v Caracase. Po skončení štúdia pôsobil v armáde. Od roku 1977 začal organizovať tajné ľavicové armádne hnutie (Ejército de Liberación del Pueblo de Venezuela, skr. ELPV). V tomto období sa oženil s Nancy Colmenares, s ktorou mal 3 deti.
V roku 1992 viedol neúspešný pokus o vojenský prevrat, keď sa pokúšal zvrhnúť prezidenta Péreza, po ktorom bol zatknutý. Z väzenia bol prepustený v roku 1994 na základe amnestie prezidenta Calderu. Po prepustení odišiel z armády a angažoval sa v Bolívarskom hnutí.
V roku 1998 kandidoval vo voľbách na prezidenta s podporou svojho Hnutia piatej republiky (Movimiento Quinta Republica, skr. MVR). Sľubujúc reformy v prospech chudobného obyvateľstva nastúpil na post prezidenta v roku 1999, po tom čo získal vo voľbách 56% hlasov. Na začiatku vlády mal širokú podporu v rámci celého spektra obyvateľstva. Bol označovaný za idealistu schopného zmien v skostnatenom politickom systéme krajiny. V nasledujúcom období sa prejavil ako ľavicový populista, postupne koncentrujúci vo svojich rukách veľkú moc. Do vysokých štátnych funkcií menoval bývalých armádnych dôstojníkov. Zníženie inflácie na 12,3% dosiahol vďaka zisku z predaja ropy.[4] Počas svojej vlády sa zasadil o znárodnenie ťažobných zariadení v krajine, zmenil podmienky zmlúv s firmou Exxon-Mobil. Financie získané z predaja ropy využíval na boj s chudobou. Bol odporcom liberalizácie svetového obchodu.[5]
V roku 1999 rýchlo zmenil ústavu a získal možnosť zotrvať v kresle prezidenta 6 rokov.
V apríli 2002 sa v hlavnom meste Caracas rozhoreli protesty proti Bolívaristickej vláde. Pri zrážkach s políciou zomrelo asi 20 ľudí a 110 bolo ranených. Proti Chávezovi sa postavila časť armády, ktorá ho prinútila odstúpiť a odísť do La Orchila. Za dočasného prezidenta sa vyhlásil podnikateľ Pedro Carmona. Protesty na podporu Cháveza spolu s nedostatočnou podporou pre režim Carmonu, ktorý niektorí považovali za smerujúci k totalite, rýchlo viedol k jeho rezignácii. Chávez sa vrátil k moci 14. apríla 2002.
V roku 2011 bola Chávezovi diagnostikovaná rakovina. Zomrel 5. marca 2013 v dôsledku infekcie dýchacích ciest. Podlomenú imunitu mala za následok liečba rakoviny.[1] Na post prezidenta následne nastúpil Nicolás Maduro.[6]
Referencie
- ↑ a b Vasilko, T., Krčmárik, M., sme.sk, idnes.cz, tasr. Hugo Chávez zomrel po dvojročnom boji s rakovinou [online]. SME, 05.03.2013, [cit. 2016-10-02]. Dostupné online.
- ↑
Hugo Chávez opätovne zvíťazil vo venezuelských prezidentských voľbách [online]. TASR, 08.10.2012, [cit. 2016-10-02]. Dostupné online.
- ↑
ČTK. Na čele Venezuely populista Hugo Chávez [online]. SME, 08.12.1998, [cit. 2016-10-02]. Dostupné online.
- ↑
Krčmárik, M. Chávez si drží moc ropou a sľubmi [online]. SME, 08.10.2012, [cit. 2016-10-02]. Dostupné online.
- ↑ Moan, J.L., Smith, Z.A., 2007, Energy use Worldwide. A Reference Handbook. ABC-CLIO, Inc., Santa Barbara, s. 148 - 149
- ↑
Prezidentské voľby vo Venezuele sa uskutočnia v polovici apríla [online]. TASR, 09.03.2013, [cit. 2016-10-02]. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hugo Chávez
Externé odkazy
