Hockenheimring Baden-Württemberg je pretekársky okruh, ktorý leží pri obci Hockenheim neďaleko Mannheimu v Bádensku-Württembersku. Nemecká trať je súčasťou turistickej cesty Bertha Benz Memorial Route v údolí rieky Rýn. Práve jeho poloha zaručuje minimálne prevýšenia v teréne, vďaka čomu je Hockenheimring diametrálne odlišný od Nürburgringu, s ktorým sa každoročne strieda v úlohe hostiteľa nemeckej Veľkej ceny šampionátu formuly 1.
Charakteristika trate
Starý Hockenheimring bol vysokorýchlostný okruh, ale jeho modernizovanú verziu charakterizuje jeden veľký kompromis, o ktorý sa pokúšajú inžinieri všetkých tímov pri nastavení monopostov. Celý okruh by sa dal rozdeliť približne v polovici na rýchlu a pomalú časť. V tej prvej je dôležitá rýchlosť na rovinkách a pri prejazdoch vysokorýchlostných zákrut, no na druhej strane, časť trate pri štadióne zložená z pomalých a stredne rýchlych zákrut vyžaduje dobrý prítlak. Pri nastavení auta je preto veľmi dôležité nájsť rovnováhu medzi dlhou zadnou rovinkou a pomalou sekciou na konci kola. Vyššie opotrebenie pneumatík súvisí s prudkým brzdením v pomalej časti trate a nie príliš kvalitným asfaltovým povrchom. Výhodou okruhu je fakt, že poskytuje kvalitné možnosti pre predbiehanie.
Pretekársky komplex okrem iného obsahuje štvrť míľovú dráhu pre preteky dragsterov, na ktorej prebiehajú najvýznamnejšie európske preteky dragsterov známe ako NitrOlympX.
Fakty a údaje
Cieľová rovinkaPanoráma trate v sekcii štadión
Dĺžka trate: 4 574 m
Počet kôl pretekov: 67
Dĺžka pretekov: 306,458 km
Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou: 0 m
Počet zákrut: 17 (10 vpravo a 7 vľavo)
Šírka trate: 8,5 až 18,5 m
Traťový rekord: 1:13,780 (223,182 km/h) - Kimi Räikkönen/McLaren-Mercedes (2004)
Najrýchlejšie kolo kvalifikácie: 1:13,306 (224,625 km/h) - Michael Schumacher/Ferrari (2004)
Maximálna rýchlosť: 310 km/h
Prvá GP: 1970 (víťaz Jochen Rindt (AUT) - Lotus 72)
Konfigurácia trate pred rekonštrukciou v roku 2002
Hockenheimring bol postavený v roku 1932 na lesných cestách ako náhrada za nebezpečný a zakázaný okruh Wildpark v Karlsruhe. Okruh spočiatku slúžil motocyklovým pretekom, no neskôr bol rozšírený, aby sa mohol stať testovacou dráhou pre automobilky Mercedes-Benz a Auto Union. V období medzi rokmi 1938 až 1947 bol Hockenheimring premenovaný na Kurpfalzring. Po skončení druhej svetovej vojny bolo používanie okruhu stále veľmi obmedzované, pričom preteky motocyklov sa tu určitý čas vôbec nesmeli organizovať.
Trať mala pôvodne dĺžku osem kilometrov a pozostávala z dvoch veľmi dlhých roviniek. Časom muselo dôjsť k jej skráteniu a zvýšeniu diváckeho komfortu. V roku 1965, keď nová diaľnica A6 oddelila Hockenheim od zvyšku okruhu, prišla prvá rekonštrukcia. Nemecká vláda vtedy súhlasila s vyplatením finančnej kompenzácie mestu Hockenheim a trať bola prebudovaná holandským dizajnérom Johnom Hugenholzom. Z jeho dielne vzišiel moderný 6,72 km dlhý okruh, ktorý už obsahoval i kľukatú sekciu štadión. Tragická smrť Jima Clarka v pretekoch formuly 2 v roku 1968 si vyžiadala ďalšiu, tentokrát oveľa radikálnejšiu prestavbu, vďaka ktorej pribudlo niekoľko zákrut a bezpečnostných prvkov. Dnes sa na mieste Clarkovej nehody nachádza pamätný pomník na jeho počesť. Prvá Veľká cena Nemecka na okruhu v Hockenheime sa uskutočnila v roku 1970, keď sa pretekári rozhodli bojkotovať štart na nebezpečnom Nürburgringu. Ten sa podrobil rekonštrukcii a od nasledujúceho roku až do sezóny 1977 prevzal štafetu nemeckej Grand Prix. Od tej doby sa Grand Prix Nemecka konala vždy okrem roku 1985 práve na Hockenheimringu. V roku 1980 na trati zahynul Patrick Depailler, a preto pribudla pred zákrutou Öst šikana. Táto verzia bola aj napriek niekoľkým ďalším drobným úpravám stále veľmi rýchla a nebezpečná, no to nebol jediný problém. Ako veľmi nešťastné sa ukázalo aj riešenie diváckych tribún v sekcii štadión, pretože väčšina predbiehacích manévrov a dôležité dianie na trati prebehlo mimo ich dohľad v lese. FIA preto v roku 1999 organizátorom pohrozila vyškrtnutím trate z kalendáru formuly 1, ak nedôjde k výraznej modernizácii. Tomuto však miestne úrady zabránili angažovaním architekta Hermanna Tilkeho, ktorý sa rozhodol ponechať len minimum z pôvodnej verzie a okruh výrazným spôsobom prispôsobil súčasným normám. V prvej fáze prestavby došlo k vyrovnaniu terénu a navrhnutiu kratšej varianty s množstvom bezpečného priestoru pre výjazd monopostu z trate. Ďalším rozhodnutím bolo pridanie ostrých zákrut, ktoré zvýšili množstvo miest vhodných na predbiehanie. Prestavba si vyžiadala i pridanie nových tribún, z ktorých niektoré zafinancovala automobilka Mercedes-Benz, a preto je jedna z tribún pomenovaná na jej počesť.
Zákruta Öst, ktorá už nie je súčasťou pretekárskej trate.Boxová ulička
Po prvýkrát sa pretekalo na modernej verzii Hockenheimringu v roku 2002. Vtedy sa na okruh a najmä Hermanna Tilkeho zniesla veľká kritika. Mnohým sa nepáčilo skrátenie trate a odstránenie rýchlej lesnej sekcie, ktorá bola nakoniec vysadená stromami.
Tribúna Mercedes-Benz
V júli roku 2006 Bernie Ecclestone oznámil, že už nemá záujem o dve Veľké ceny na nemeckom území v priebehu jedného roku. Od sezóny 1995 sa totiž okrem Hockenheimu jazdilo aj na Nürburgringu pod hlavičkou Veľkej ceny Európy či Veľkej ceny Luxemburska. Z toho dôvodu bolo rozhodnuté, že Nürburgring a Hockenheimring sa budú v jednotlivých ročníkoch striedať.
Dráha pre dragstery
V posledných rokoch boli veľkým problémom stúpajúce straty súvisiace s usporadúvaním Veľkých cien, ktoré museli uhrádzať organizátori, a preto hrozilo, že platná zmluva, ktorá mala skončiť v roku 2010, nebude predĺžená. Napokon sa v októbri roku 2009 obe strany dohodli na predĺžení kontraktu až do roku 2018 s tým, že FOA (Formula One Administration) pokryje všetky straty, ktoré pri organizovaní vzniknú.
