Pochádzal zo starej pruskej šľachtickej rodiny. Bol synom dôstojníka. Absolvoval francúzske gymnázium v Berlíne a v roku 1792 vstúpil do gardového pluku v sídelnom meste pruských kráľov Postupim. V roku 1796 sa zúčastnil na vojne proti Francúzskej republike. V roku 1799 armádu opustil a začal študovať právo, filozofiu, ale aj fyziku a matematiku v rodnom meste Frankfurt nad Odrou. Počas štúdia filozofie, najmä diel Immanuela Kanta, však prežil ťažkú vnútornú krízu, stratil náboženskú vieru i vieru v systém hodnôt vyznávaných dobovou spoločnosťou. Na základe tejto straty viery sa priklonil ku skepticizmu a iracionalizmu. Napokon sa vzdal aj pokračovania štúdia.
V roku 1800 sa presťahoval do Berlína, kde začal pracovať ako úradník na ministerstve financií. Zároveň sa tu stretával s mnohými literátmi, najmä prvými romantickými básnikmi (Friedrich de la Motte Fouqué, Ernst Moritz Arndt a ďalší). V roku 1801 podnikol cestu do Paríža. Počas spiatočnej cesty sa vo Švajčiarsku nadchol tamojšou krajinou a uvažoval nad tým, že by tam ostal žiť. Bol však bez finančných prostriedkov a navyše tu ochorel. Na jeseň 1802 po neho prišla jeho nevlastná sestra Ulrika, ktorá ho priviedla späť do Nemecka.
Žil striedavo v Weimare (tu sa spoznal s Goethem a Friedrichom Schillerom), v Lipsku a Drážďanoch. Napokon sa vrátil v roku 1804 späť do Berlína. V roku 1805 vstúpil do štátnej služby vo východopruskom meste Königsberg (dnes Kaliningrad, slov. Kráľovec). V roku 1807, po vojen medzi Francúzskom Napoleona I. a koalíciou Pruska, Ruska a Veľkej Británie, v ktorej protifrancúzska koalícia prehrala, ho na ceste do Drážďan francúzske orgány zatkli a následne uväznili ako pruského špióna v pevnosti Joux. Po vrátení slobody v roku 1808 v Drážďanoch vydával s Adamom Heinrichom Müllerom (1779 – 1829) časopis Phöebus. V roku 1809 podnikol krátku cestu do Prahy, kde chcel tiež vydávať patriotický časopis Germania. Po návrate do Berlína pracoval na prelome rokov 1810 a 1811 v novinách Berliner Abendblätter.
Náhrobný kameň von Kleista a H. Vogelovej na mieste ich samovraždy
Vnútorne skľúčený svojimi neúspechmi v spisovateľskej i novinárskej činnosti, sklamaný aj politickými udalosťami v Nemecku, sa napokon rozhodol ukončiť život samovraždou. Na dobrovoľný odchod zo sveta prehovoril aj svoju dôvernú priateľku Henriettu Vogelovú, ktorá trpela rakovinou v poslednom štádiu. Na brehu jazierka Kleiner Wannsee neďaleko od mesta Postupim najprv Kleist zastrelil Henriettu Vogelovú a následne aj seba. Obaja boli pochovaní na druhý deň na mieste ich samovraždy.[1]
Dielo
Dráma
Rozbitý džbán, vzniklo v rokoch 1803 – 1806, premiéra 2. marca 1808 vo Weimare, komédia
Die Hermannsschlacht, dokončené v roku 1808, vydané v roku 1821, premiéra 18. októbra 1860 vo Vroclave
Amfitrion, dokončené v roku 1803, premiéra v roku 1807 v Drážďanoch, komédia
Penthesilea, 1808
Katarínka z Heilbronnu alebo Skúška ohňom (1807 – 1808), premiéra 17. marca 1810 vo Viedni, historická dráma
Princ Fridrich Homburský, vzniklo v rokoch 1809 – 1811, premiéra 3. októbra 1821 vo Viedni
Novely
Das Erdbeben in Chili, vznikla v rokoch 1805 – 1806, vydané v Morgenblatt für gebildete Stände v Stuttgarte v septembri 1807
Die Marquise von O…, 1808
Michael Kohlhaas, 1811
Kleist v románoch a filme
Kleistove pokusy nájsť spoločníčku v ukončení života, vzťah s Henriette Vogelovou a ich následná samovražda sú zobrazené v celovečernom filme Láska šialená (orig.: Amour fou), ktorý vznikol v roku 2014 v rakúsko-luxembursko-nemeckej koprodukcii. Scenár napísala a film režírovala rakúska režisérka Jessica Hausner.
Literatúra o ňom
FÖLDÉNYI, László F.: Heinrich von Kleist: Im Netz der Wörter. München : Mathes & Seitz, 1999.
FÖLDÉNYI, László F.: Kleist umrie a umrie a umrie. In: Goyov pes. Bratislava : Kalligram, 2007, s. 150 – 164. ISBN 978-80-7149-942-8 (esej)
Referencie
↑FÖLDÉNYI, László F.: Kleist umrie a umrie a umrie. In: Goyov pes. Bratislava : Kalligram, 2007, s. 160.
_Heinrich_von_Kleist_1.jpg)
