PROFILBARU.COM

	Hans-Ulrich Rudel
Osobné informácie
Štát	Nacistické Nemecko
Narodenie	2. júl 1916; Konradswaldau (dnes Kondratów), Nemecká ríša (dnešné Poľsko)
Úmrtie	18. december 1982 (66 rokov); Rosenheim, Západné Nemecko (dnešné Nemecko)
Odkazy
	Hans-Ulrich Rudel
	Letecký portál; Biografický portál

Hans-Ulrich Rudel (* 2. júl 1916, Konradswaldau – † 18. december 1982, Rosenheim) bol nemecký bombardovací pilot, úspešný pri ničení tankov. Lietal na lietadlách Junkers Ju 87 a Focke-Wulf Fw 190. Ako jediný získal počas druhej svetovej vojny Rytiersky kríž v zlate s dubovým listami, mečmi s briliantmi.

Uskutočnil 2530 bojových vzletov. Zničil okolo 800 vozidiel, 519 tankov, 150 kusov delostreleckých zbraní, 2 krížniky, 1 bojovú loď (Marat) a 1 torpédoborec, a zostrelil 9 lietadiel.

Je autorom výroku: „Stratení sú iba tí, ktorí sa odovzdali osudu.“ (nem. „Verloren ist nur, wer sich selbst aufgibt.“)

Život

Detstvo a raná kariéra

Hans-Ulrich Rudel sa narodil v Konradswaldau v Sliezsku (po roku 1945 táto obec pripadla Poľsku) ako syn protestantského kňaza. Nebol príliš dobrý študent, prejavoval skôr záujem o športy. Bol tiež odporcom fajčenia a alkoholu. Po maturite vstúpil v auguste 1936 do Luftwaffe ako poslucháč dôstojníckej školy a začal základný letecký výcvik v leteckej škole vo Wildpark-Werder.

V júni 1938 bol pridelený k I./Stuka-Geschwader 168 v rakúskom Štajerskom Hradci. Spočiatku mal problémy zvládnuť všetky techniky pilotáže a napriek tomu, že sa zvyšok jednotky už úspešne preškolil bol opäť vyslený na dodatočný tréning leteckého prieskumu do leteckej školy v Hildesheime. 1. januára 1939 bol povýšený do hodnosti poručíka. Po skončení výcviku bol prevelený k jednotke leteckého prieskumu Fernaufklärungsgruppe 121 v Prenzlau.

Druhá svetová vojna

Na začiatku druhej svetovej vojny počas útoku na Poľsko odlietal viacero prieskumných misií zo základne z mesta Vroclav. Za úspešné splnenie úloh Rudel 11. októbra 1939 obdržal Železný kríž druhej triedy. Po mnohých žiadostiach bol prevelený k strmhlavým bombardérom. Po skončení precvičenia v Crailsheime bol v máji 1940 prevelený k I./StG 3 do Caen, pôvodnej jednotke, s ktorou absolvoval začiatočný výcvik. Bitku o Britániu strávil v nebojovej funkcii ako nadporučík, pretože ho stále považovali za zlého pilota. Neskôr sa vrátil k rezervnej jednotke v Štajerskom Hradci, kde opäť absolvoval výcvik v strmhlavom bombardovaní. Neskôr prešiel k I./StG 2, no povesť zlého pilota ho stále prenasledovala a tak strávil v nebojových úlohách aj inváziu na Krétu.

Rudelova kariéra pilota strmhlavého bombardéra sa začala 23. júna 1941, deň po napadnutí ZSSR Nemeckom. Za svoje úspechy bol už po menej než mesiaci, 18. júla, vyznamenaný Železným krížom I. triedy. 23. septembra 1941 bola počas útoku na kronštadtský prístav zásahom jeho 1 000 kg bomby do muničného skladu potopená sovietska bojová loď Marat. Do konca decembra, kedy bol preložený ako inštruktor strmhlavého bombardovania do Štajerského Hradca odlietal Rudel celkovo 500 bojových misií a v januári 1942 získal Rytiersky kríž. 10. februára 1943 sa stal tiež prvým bojovým pilotom, ktorý odlietal 1000 bojových misií. V tomto období mu ako skúsenému letcovi pridelili experimentálnu letku strojov Ju-87G tzv. „Kanonenvogel“, najprv v obalsti Brianska, neskôr pri Čiernom mori, kde potopil väčšie množstvo menších dopravných člnov.

Najväčšou mierou prispel k vynájdeniu a aplikácii novej taktiky nasadenie takýchto lietadiel. Odporúčal útočiť najmä na zadnú a vrchnú časť tanku, kde je slabšie pancierovanie a chladenie motora. Pri náletoch zväčša smeroval z nepriateľského tyla k vlastnému územiu, čo bola výhoda v prípade zásahu protilietadlovou obranou. S týmito strojmi sa Rudel účastnil aj bitky pri Kursku počas tejto a nasledujúcich bojových operácii zničil do jesene 1943 100 sovietskych tankov. 23. októbra 1943 vyznamenaný mečmi k Rytierskemu krížu s dubovými ratolesťami.

V marci 1944 bol povýšený do hodnosti Gruppenkommandeur (veliteľ perute) III./StG 2 pričom zatiaľ odlietal 1800 bojových misií a zničil 202 tankov. Koncom marca bola Rudelova letka napadnutá sovietskymi stíhačmi Lavočkin La-5, pričom bola jedna zo štúk zostrelená nad sovietskym územím. Jej posádka prežila a Rudel sa rozhodol pristáť a zachrániť ju. Po úspešnom pristátí, skutočne naložil oboch členov posádky zostrelenej štuky, no lietadlo nebolo schopné v rozbahnenej stepi vzlietnuť. Po priblížení sovietskych jednotiek boli všetci štyria nútení zanechať lietadlo a uniknúť. Rudel spolu s ostatnými dorazil k rieke Dnester, ktorú bol pri prenasledovaní sovietskymi vojakmi nakoniec nútený preplávať. 600 m široký ľadový prúd však preplával ako jediný, jeho palubný strelec pri tomto pokuse prišiel o život. 29. marca bol vyznamenaný diamantmi k Rytierskemu krížu so skríženými mečmi a dubovými ratolesťami. V novembri 1944 bol pri plnení bojových úloh v blízkosti Budapešti ranený do stehna ale naďalej pokračoval v letoch, aj so sadrou na nohe.

8. februára 1945 ho pri bojovom lete v oblasti Frankfurtu nad Odrou ťažko zranil zásah 40 mm protilietadlovým granátom. V dôsledku zranení mu bol Dr. Ernst Gadermann nútený amputovať nohu pod kolenom. Rudel sa už 25. marca 1945 vrátil do služby na vlastné naliehanie. Do konca vojny zničil ďalších 26 tankov. Na konci vojny sa nachádzal na území Česko-Slovenska. Niekoľko letcov rozhodnutých uniknúť pred sovietskym zajatím odletelo z domovského letiska v Česku na Ju-87 a Fw-190 a po dvojhodinovom lete pristáli 8. mája na Američanmi obsadenom letisku Kitzingen. Rudel celkovo uskutočnil počas vojny 2530 bojových letov (z toho asi 400 letov na Fw-190), rekord, ktorý sa podarilo prekonať až dlho po vojne. Za toto obdobie podľa oficiálnych údajov zničil 519 tankov, 150 delostreleckých zbraní, 4 obrnené vlaky a 800 ďalších vozidiel. Okrem toho potopil 70 menších plavidiel, 1 bojovú loď, dva kížniky a jeden torpédoborec. Zostrelil tiež 9 lietadiel, z toho 2 Il-2 a 7 bližšie nešpecifikovaných stíhačiek. Bol celkovo 32 krát zostrelený, pričom niekoľkokrát nad nepriateľským územím. Rudel bol podľa niektorých názorov presvedčený nacista. Na konci vojny sa dobrovoľne prihlásil k samovraždnej misií, ktorú však nakoniec jeho nadriadení neschválili, rovnako sa dobrovoľne prihlásil k letu pre záchranu Adolfa Hitlera z obkľúčeného Berlína.

Počas vojny bol vďačným objektom nacistickej propagandy a v Nemecku bol veľmi populárny. Jeho bojové úspechy mu zabezpečili najvyššie nemecké vyznamenania, v ktorých počte ho prevýšil len Hermann Göring.

Povojnové obdobie

Rudel bol po vojne 11 mesiacov hospitalizovaný a neskôr vypočúvaný v Británií a Francúzsku. Po prepustení zo zajatia, pracoval krátko ako podnikateľ v doprave, no neskôr roku 1948 odišiel do Argentíny. V Argentíne sa Rudel stal blízkym priateľom Juana Peróna. Viaceré jeho knihy vzbudili po vojne v nemeckej spoločnosti búrlivé diskusie, podporoval agresiu proti ZSSR a boľševizmu. Aj napriek tomu, že počas vojny prišiel o nohu pomerne intenzívne športoval, hral tenis, lyžoval a ako horolezec sa dostal na niekoľko z najvyšších vrcholov Ameriky, ako napr. na Aconcagua (6 962 m) Llullay-Yacu (6 739 m). V roku 1953 sa vrátil do NSR, kde podnikal. V roku 1976 sa Rudel zaplietol do škandálu, v dôsledku ktorého boli odvolaní dvaja vysokopostavení generáli Bundeswehru Karl Heinz Franke a Walter Krupinski.

Zomrel v roku 1982 v meste Rosenheim, bol pochovaný v Dornhausene.