Green Day je americká punk rocková skupina, ktorú v roku 1987 založili sólový gitarista a spevák Billie Joe Armstrong a basgitarista Mike Dirnt. Neskôr v roku 1990 sa k skupine pridal bubeník Tré Cool. V roku 2012 sa stal stálym členom gitarista a sprievodný spevák Jason White potom, ako 13 rokov hral na koncertoch skupiny.[6] Tré Cool nahradil v roku 1990 bubeníka Johna Kiffmeyera, pred nahrávaním ich druhého štúdiového albumu Kerplunk! (1992).
Skupina Green Day bola pôvodne súčasťou punkovej scény v klube 924 Gilman Street v kalifornskom meste Berkeley. Prvotné vydané nahrávky skupiny boli vydávané cez nezávislé hudobné vydavateľstvo Lookout! Records. V roku 1994 vydali svoj prvý album Dookie cez hudobné vydavateľstvo Reprise Records, ktorý sa stal pre skupinu prelomovým a v USA sa predalo viac ako 10 miliónov jeho kópií.[7] Green Day je spoločne s kalifornskými punkovými skupinami Sublime,[8] Bad Religion, The Offspring a Rancid, považovaná za skupinu, ktorá spopularizovala a oživila mainstreamový záujem o punk rock v USA.[9][10]
Tri nasledujúce albumy Insomniac (1995), Nimrod (1997) a Warning (2000) si nezískali taký úspech ako album Dookie, ale aj napriek tomu boli úspešné, pričom Insomniac a Nimrod získali dve platinové platne a Warning získal zlatú platňu.[11] Rocková opera s názvom American Idiot (2004) opäť oživila popularitu skupiny predovšetkým u mladej generácie, a predalo sa jej 5 miliónov kópií v USA.[11] Ôsmy štúdiový album 21st Century Breakdown bol vydaný v roku 2009 a dodnes je ich najúspešnejším albumom v hudobných rebríčkoch.[12] Album 21st Century Breakdown bol nasledovaný trilógiou albumov ¡Uno!, ¡Dos! a ¡Tré!, ktoré boli vydané v septembri, novembri a decembri 2012.[13]
Skupina Green Day je jednou z najpredávanejších hudobných umelcov na svete, s predajom viac ako 75 miliónov nahrávok po celom svete.[14] Počas svojej kariéry skupina vyhrala päť cien Grammy: Best Alternative Album za Dookie, Best Rock Album za American Idiot, Record of the Year za „Boulevard of Broken Dreams“, Best Rock Album po druhýkrát za 21st Century Breakdown a Best Musical Show Album za American Idiot: The Original Broadway Cast Recording. V roku 2010 debutovala divadelná adaptácia albumu American Idiot, ktorá bola nominovaná na tri ceny Tony Award: Best Musical, Best Scenic Design a Best Lighting Design. Takisto v roku 2010 bola skupina zaradená na 91. miesto v zozname "100 Greatest Artists of All Time" televíznou stanicou VH1.[15] V apríli 2015 bola skupina uvedená do Rock and Roll Hall of Fame.[16]
História
Začiatky
Všetko sa to začalo roku 1982, keď sa Billie Joe Armstrong po prvýkrát stretol s Mikeom Dirntom. Rýchlo sa spriatelili a začali spolu hrať metalové pesničky Van Halen, či Def Lepard. Neskôr si obľúbili punk a punk rock a ich prvá skupina sa volala Sweet Children. Hrali tu spolu s Al Sobrantem, ktorý pôsobil v skupine ako bubeník. Už ako 17-roční vydali svoju prvú nahrávku pod názvom 1000 hours. Už vtedy si zmenili názov skupiny na Green Day. Billie odišiel zo školy ešte pred 18.rokom života a Mike zmaturoval. Ich prvým albumom bol 1,039 Smoothed Out Slappy Hours, vydaný roku 1990.
Po tomto albume skupinu opustil Al Sobrante, pretože sa rozhodol pre štúdium. Billie a Mike našli náhradu, keď v miestnom bare stretli Tré Coola, ktorý vtedy bubnoval v skupine Loockout. Roku 1991 vyšiel album s názvom Kerplunk!, na ktorom sa už podieľal Tré Cool.
Album bol veľmi úspešný, a Green Day sa otvorili nové možnosti.
Cesta na vrchol a postupný pád
Roku 1994 vyšiel veľmi úspešný album s názvom Dookie, z ktorého pochádza prvý veľký hit skupiny s názvom Basket Case. Tento album vystihoval pocity a dojmy vtedajšej mladej generácie, pretože texty boli o nude, fajčení marihuany, či nekonečnom pozeraní na televíziu. Z tohto albumu sa predalo dodnes viac ako 22 miliónov kusov a zo samotného singlu Basket Case bolo predaných cez 8 miliónov nosičov.
Ďalší album s názvom Insomniac, však nedosiahol úspech predošlého albumu, avšak postupne sa začali stávať stálicami v hudobnom svete.
Roku 1997 vyšiel album s názvom Nimrod, ktorého pochádza krásna gitarová skladba "Time of Your Life
(Good Riddance)", ktorá odznie na živých vystúpeniach vždy ako posledná.
Roku 2000 vyšiel album Warning, ktorý mal viac popový zvuk a skladba "Minority" sa dostala na vrchol svetových hitparád. Avšak ani tento album nedosiahol úspech albumu Dookie, z roku 1994.
Roku 2001 vydala skupina album International Superhits, ktorý bol doposiaľ súhrnom ich tvorby a toho výberom najlepšieho z nej. Ani tento album však nedosiahol úspech albumu Dookie a vyzeralo, že Green Day sú v koncoch.
Na samotnom vrchole
Roku 2004 skupina vydala album American Idiot, ktorý dosiahol obrovský úspech, s predajom viac ako 34 miliónov kusov a k tomu zo singlu Boulevard of Broken Dreams bolo predaných cez 10 milionov nosičov a zo siglov Holiday, American Idiot či Wake Me Up When September Ends po 6 miliónov. Za album získali tri ocenenia Grammy (v kategóriách Record of the Year, Album of the Year a Best Rock Album). Album sa tiež stal najlepším punkovým a rockovým albumom roku 2005 a 2006 a je najpredavanejším albumom 21. storočia a 14. najpredávanejším albumov v histórii. Piesne ako "American Idiot", "Holiday", "Boulevard of Broken Dreams", či "Wake Me Up, When September Ends" sa stali veľkými svetovými hitmi. Jednotlivé skladby sú poprepletané dejovou líniou a vyjadrujú určite rebelanstvo k vtedajšej bushovskej Amerike.
Album sa podarilo tiež zachytiť na DVD Bullet in a Bible, ktorý odráža atmosféru na koncerte v Milton Keys, v Anglicku. DVD je tiež doplnené ukážkami zo zákulisia, či rozhovormi s členmi skupiny a podľa časopisu Rolling Stone je to najlepšie živé vystúpenie v histórii.
Po 5 ročnej prestávke skupina vydala album 21st Century Breakdown, z ktorého sa predalo viac ako 27 miliónov kusov pričom zo samotného singlu „21 Guns“ bolo predaných cez 8 miliónov nosičov a zo singlov Know Your Enemy a East Jesus Nowhere po 5 miliónov nosičov a album bol ocenený siedmimi oceneniami Grammy a nadviazal na úspech American Idiot a je akýmsi pokračovaním rockovej opery American Idiot. Album rozpráva príbeh 2 mladých ľudí, Christiana a Glorii, ktorí žijú v svete plnom klamstiev, prázdnych sľubov a pokrytectva. V roku 2012 vydali Green Day tri albumy, ¡Uno!, ¡Dos! a ¡Tré! ktoré dosiahli dohromady predaj cez 20 miliónov nosičov aj so singlami. Koncom toho istého roku sa dlhoročný koncertný gitarista Jason White stal oficiálnym členom skupiny.
Duety
Jeden najznámejší duet z tvorby skupiny Green Day patrí aj „The Saints Are Coming“, ktorý bol ocenený za jednu z najlepších
humanitných piesní. Duet bol naspievaný so skupinou U2.
Hudobný štýl a vplyvy
Zvuk skupiny Green Day je často prirovnávaný s prvou vlnou punkových skupín ako Ramones, The Clash, Sex Pistols, The Jam a Buzzcocks.[17] Hudobný štýl skupiny Green Day prevládajúci na albume Dookie popísal Thomas Stephen Erlewine z Allmusic skupinu ako "punkoví buditelia, ktorí dobili energiu rýchych, chytľavých, trojakordových pop punkových skladieb."[18] Billie Joe Armstrong uviedol, že medzi jeho najväčšie vplyvy patria pôvodne alternatívne rockové skupiny ako Hüsker Dü a The Replacements, a že ich vplyv je počuteľný hlavne v zmene akordov v ich skladbách.[17] Popri iných vplyvoch, skupina tiež uviedla ako svoj vplyv skupinu The Who a power popových priekopníkov Cheap Trick.[19]
Členovia
- Súčasní členovia
- Štúdioví a koncertní členovia
|
- Bývalí členovia
- Bývalí koncertní členovia
- Timmy Chunks – gitary (1997–1999)[20]
- Gabrial McNair – trombón, saxofón (1999–2001)[21]
- Garth Schultz – trombón, trúbka (1997-1999)[22]
- Kurt Lohmiller – trúbka, tympan, perkusie, sprievodný spev (1999–2004)[23]
- Mike Pelino – gitary, sprievodný spev (2004–2005)[24]
- Ronnie Blake – trúbka, tympan, perkusie,sprievodný spev (2004–2005)
|
Diskografia
- Štúdiové albumy
|
- Kompilácie
- Koncertné albumy
|
Ceny a nominácie
Referencie
- ↑ a b Green Day na Allmusic
- ↑ Biografia dei Green Day [online]. About.com. Dostupné online.
- ↑ Pop Punk [online]. punkmusic.about.com. Dostupné online.
- ↑ a b Green Day. Piero Scaruffi.
- ↑ James Montgomery. Green Day Go Power-Pop On Uno!, Dos!, Tre! Trilogy. MTV. Dostupné online.
- ↑ Alan Di Perna. Green Day make the biggest move of their career [online]. Guitar World. Dostupné online.
- ↑ Idiot Rules! [online]. The Recording Industry Association of America (RIAA). Dostupné online.
- ↑ Luciano, Phil. Sublime to perform with new singer [online]. pjstar.com, 14. júl 2011. Dostupné online.
- ↑ DeRogatis, Jim. Milk It!: Collected Musings on the Alternative Music Explosion of the 90's. Cambridge: Da Capo, 2003. Pg. 357, ISBN 0-306-81271-1
- ↑ D'Angelo, Joe. How Green Day's Dookie Fertilize d A Punk-Rock Revival [online]. MTV. Dostupné online.
- ↑ a b Green Day Timeline [online]. Rock on the Net. Dostupné online.
- ↑ Green Day Announce New Album Title [online]. Rocklouder, 9. február 2009. Dostupné online.
- ↑ Green Day in the Studio Recording Three Albums – A Trilogy Entitled ¡Uno!, ¡Dos!, And ¡Tré! Albums to be Released From September 2012 to January 2013 [online]. 11. apríl 2012. Dostupné online.
- ↑ RYAN, Patrick. Green Day, Nine Inch Nails among Rock Hall nominees. USA Today, 9. október 2014. Dostupné online.
- ↑ The Greatest Artists of All Time [online]. VH1/Stereogum. Dostupné online.
- ↑ http://www.rollingstone.com/music/news/green-day-nine-inch-nails-smiths-nominated-for-rock-and-roll-hall-of-fame-20141009
- ↑ a b Di Perna, Alan. "Young, Loud, and Snotty." Guitar World. August 1996.
- ↑ ERLEWINE, Stephen. Green Day – Biography [online]. Allmusic. Dostupné online.
- ↑ "GOODMAN, William. Green Day: "We Love the Who and Cheap Trick" [online]. Spin Magazine Online. Dostupné online.
- ↑ Timmy Chunks [online]. All music. Dostupné online.
- ↑ Gabrial McNair [online]. All music. Dostupné online.
- ↑ Garth Schultz [online]. Music Adviser. Dostupné online.
- ↑ Kurt Lohmiller [online]. All music. Dostupné online.
- ↑ Mike Pelino [online]. All music. Dostupné online.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Green Day na anglickej Wikipédii.
Ďalšia literatúra
- Cohen, Johnathan. Green Day's 'Idiot' Fueling Banner Year [http]. Billboard. Dostupné online.
- Cohen, Johnathan. Green Day not ready to rest 'Idiot' [http]. Billboard. Dostupné online.
- Spitz, Marc. Nobody Likes You: Inside the Turbulent Life, Times, and Music of Green Day. New York: Hyperion, 2006. ISBN 1-4013-0274-2
- The Green Day Story (Broadcast on Radio 1 Mon June 20, 2005) (Alternate Link (rpm. file))
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Green Day
Externé odkazy
