GeForce je značka grafických kariet firmy NVIDIA. Prvé karty nesúce značku GeForce boli určené pre high-endové hráčske počítače, časom ale firma pokryla celé cenové spektrum. Na konci roka 2010 začala vydávať NVIDIA nové modely z radu GF 500.
Popis GeForce
Čipy sú určené pre bežných užívateľov. Najnovší rad GTX podporuje DirectX 11, OpenGL 4.0, Shader model 5, PCI-E 3.0 slot a ďalšie. Jednočipové riešenia sú na jednej PCB, dvojčipové riešenia mali donedávna 2 PCB, od novej revízie GTX 295 (dvojčipové riešenie) má všetko už na 1 PCB.
GeForce 256 (kódové označenie NV10) je prvý z radu zástupcu rady GeForce, je preto tiež známa tiež pod menom GeForce. Jej uvedenie na trh prebehlo v auguste 1999. Od svojho priameho predchodcu (RIVA TNT 2) je obohatená o počet pixel pipeline, "offloading host", geometrické výpočty, hardvérové prehrávanie videa MPEG-2 a predovšetkým implementáciou transformácií a nasvietenie (T&L, transform and lighting).
GeForce 2 (kódové označenie NV15) je druhou generáciou série GeForce. Podporovala DirectX 7.
GeForce 2 GTS je prvý model druhej generácie, nazývaný tiež NV15. Koncové označenie vychádza z jeho schopnosti spracovať 1,6 miliardy texel – Giga Texel Shader (GTS). Bola pridaná dvojitá sekundárna jednotka maping textúr – Texture maping Unit (TMU) s 4 pixel pipeline, to všetko pri frekvencii jadra (200 MHz). HDVP (vysoká definícia procesu videa) je prehrávanie videa vo vysokom rozlíšení pre nižšie zaťaženie CPU.
GeForce 2 Ultra bola vydaná v roku 2001 s vyššími frekvenciami jadra a pamätí.
GeForce 3 (kódové označenie NV20) je grafická karta od spoločnosti nVidia. Jej predchodcom je GeForce 2 GTS a nástupcom GeForce4 Ti. Jeho upravený derivát (NV2A) pracuje v konzole Xbox. Profesionálny rad GeForce 3 je známa ako Quadro DCC.
GeForce 3 sa odlišovala od svojich predchodcov GeForce 256 a GeForce 2 GTS hneď v troch oblastiach. Mala pridané programovateľné vertex a pixel shadery podľa špecifikácie DirectX 8.0 – špecializované malé jednotky navrhnuté na prácu s malými vlastnými efektami T&L, čo zvýšilo flexibilitu celej karty. Druhou oblasťou bola technológia LMA (Lightspeed Memory Architecture), ktorá bola navrhnutá pre prekresľovanie objektov, úzku spoluprácu so známym Z-bufferom a tiež efektívny manažment pamäťovej zbernice (známy nedostatok u GeForce 2). Treťou oblasťou bola zmena v anti-aliasingu spôsobená prechodom z multisamplingu na supersampling s oveľa vyššou efektivitou.
GeForce 4 je v štvrtá generácia grafického čipu GeForce spoločnosti nVidia. GeForce 4 sa delí na výkonnejší rad Ti a rad MX. MX séria je takmer identická s GeForce 4Go (NV17M) pre trh s notebookmi. Obe línie boli uvedené na trh na jar roku 2002. GeForce 4Go mala krátky život, ešte koncom toho istého roku ju nahradil variant GeForce 4200Go.
GeForce FX (niekedy označovaná aj 5) priniesla podporu DirectX 9.0a (niekedy uvádzaná verzia 9.0+), aj napriek tomu nedostatku bola dosť predávaná. Architektúrou vychádzala z GeForce 4 a bola jemne vyladená.
GeForce 6
Na svoju dobu podarený rad GeForce. Ako prvá prišla so SLI zapojením grafik (ich podporu na karte a ovládačoch). Priniesla podporu DirectX 9.0c.
GeForce 7
Ako posledný rad stavala na pixel a vertex jednotkách zvlášť (neskôr prišla GeForce 8 s unifikovanými shadermi). A ako prvý rad od GeForce prišla so zlepencom GeForce 7950 GX2, čo boli 2 čipy na 2 PCB v prevedení jednej karty (zasunutie do jedného PCI-Express slotu).
GeForce 8
Mnohým GeForce 8 patrí prvenstvo v použití unifikovaných shaderov. Podporuje DirectX 10, OpenGL 2,1 a PCI-Express 1.1. Začalo to vydaním GF 8800GTX/Ultra a GF 8800GTS (320/640MB), tým nVidia obsadila plne HIGH-END a ani odpoveď od ATiRadeon 2900XT na tom nič nezmenila (napriek zlacneniu 8800GTS). Po vydaní GF 8800GT si nVidia prakticky zničila HIGH-END, ale získala obrovskú slávu a vďaka tomu zatienila konkurenciu od ATi, ktorá však odpovedala slabším súperom Radeon HD3870.
GeForce 9 stavia na úspešnej rade GeForce 8 a hlavne sláve GeForce 8 Ultra/GTX ako kráľa výkonu a 8800GT ako kráľa pomeru cena/výkon. Podporuje DirectX 10, OpenGL 2,1 a PCI-E 2.0.
GTx 400 podporuje DirectX11, OpenGL4.0 a PCI-E2.0. Jadro GF100 obsahuje 512 shader jednotiek, ale je aktívnych len 480, 448 alebo 352. TMU má maximálne 60, nižšie modely 56 alebo 44. Proces je 40nm. GTX 480 bola vydaná Q1 2010 ale dostupná až Q2 2010.
V Q3 bolo vydané nové jadro GF104 pre zatiaľ jediný známy model GTS 460 s 336 shader jednotkami, 24/32 ROP a 768 alebo 1024 MB GDDR5 pamäťou.
GeForce GTX 500
GTx 500 podporuje DirectX11, OpenGL4.0 a PCI-E2.0. Jadro GF110 obsahuje 512 shader jednotiek a aktívnych 512 alebo 480. TMU má maximálne 64, nižší model 60. Proces je 40nm. GTX 580 bola vydaná Q4 2010 a nasledovala GTX 570.
Séria GTx 700 je pokračovaním série GTx 600. Najsilnejšie jadro obsahuje 7,1 miliardy tranzistorov. Všetky grafické čipy zo série podporujú DirectX 11, Direct3D 12, a OpenGL 4.5 ale do budúcna je plánovaná aj podpora zatiaľ nehotových DirectX 12[1].
