Fulminát ortutnatý, triviálne traskavá ortuť, patrí do skupiny stabilných, ale citlivých traskavín. Má formu sivého alebo bieleho jemne kryštalického prášku.
Výroba
Spôsob prípravy bol popísaný už v alchymistických spisoch. Pripravuje sa veľmi jednoducho, pôsobením alkoholu na roztok dusičnanu ortuťnatého v kyseline dusičnej.[1]
Použitie
Ako traskavina sa používa v primárnej časti rozbušiek. V minulosti ako jediná náplň alebo v zmesi s chlorečnanom draselným (KClO3) a sulfidom antimonitým (Sb2S3); v súčasnosti v čistej podobe ako primárna zmes medených rozbušiek alebo v zmesi s azidom olovnatým a azidom strieborným (astrylová zmes). Svojho času sa dokonca traskavá ortuť flegmatizovaná vazelínou a olejovitými látkami používala na prípravu fulminátových bleskovíc.
Výhody a nevýhody
Výhody
Vyniká vysokou citlivosťou k plameňu, za týmto účelom sa pridáva do zmesí pre zvýšenie zápalnosti.
Citlivosť k nárazu traskavej ortuti je v porovnaní s inými používanými traskavinami o málo vyššia.
Žiadaná vlastnosť je vysoká citlivosť k treniu a jednoduchá zápalnosť.
Dôležitá je jej vysoká chemická stabilita, mnohonásobne prevyšujúca stabilitu organických peroxidov, acetylidov, väčšiny perchlorátov a diazozlúčenín.
Nevýhody
Pri lisovaní vysokým tlakom sa ľahko prelisuje, čo je veľmi nežiaduca vlastnosť. Prelisovaná traskavá ortuť v rozbuške zásahom plameňa nedetonuje, ale iba vyhorí. Táto vlastnosť viedla v minulosti k zlyhaniu vyrobených rozbušiek, vyriešilo sa to až presnou kontrolou lisovacieho tlaku pri ich plnení.
Nevýhodou je slabší detonačný účinok. V porovnaní s ostatnými traskavinami je k iniciácii trhavín potreba priemerne 5 – 10 krát väčšie množstvo, čo sa značne predražuje.
Referencie
- ↑ URBANSKI, Tadeusz. Chemistry and technology of explosives. First english edition. vyd. Warszawa : Pergamon Press / PWN - Polish Scientific Publishers, 1967. Zväzok 3, s. 135. (po anglicky)
