Barón François de Tott (slov. František Tóth, maď. Tóth Ferenc; * 17. august 1733, Chamigny – † 24. september 1793, Tarcsafürdő) bol francúzsky vojenský dôstojník, diplomat a spisovateľ uhorského pôvodu.
Bol prvorodeným synom zemana Andreja Tótha (franc. André de Totte) a francúzskej šľachtičnej Marie Ernestine de Pesselier. V roku 1742 vstúpil do husárskeho pluku a zúčastnil sa viacerých výprav vo vojne o rakúske dedičstvo. V rokoch 1755 – 1763 sprevádzal svojho otca na diplomatickej misii v Konštantínopole, kde sa naučil turecky. Diplomaticky pôsobil v Neuchâtelskom kniežatstve (1767), Krymskom chanáte (1767 – 1769), Konštantínopole (1769 – 1776), následne bol inšpektorom francúzskych obchodných kolónií v Levante (1777 – 1778) a guvernérom pevnosti v Douaii (1785 – 1790). Po vypuknutí francúzskej revolúcie odišiel do Uhorska a posledné roky života strávil na panstve Teodora Baťániho v dedinke Tarcsafürdő vo Vašskej stolici (dnešné Rakúsko).
Výrazne prispel k modernizácii a europeizácii osmanského delostrelectva. Vypracoval plán na obsadenie Egypta, ktorý ale pre zaangažovanie Francúzska v americkej vojne za nezávislosť nemohol byť realizovaný. Svoje zážitky opísal v knihe Memoires du Baron de Tott Sur les Turcs et les Tartares („Spomienky baróna de Totta na Turkov a Tatárov“, 1784), ktorá v 19. storočí patrila medzi najvýznamnejšie pramene o Tatároch a v súčasnom ponímaní by mohla byť označená za bestseller.[1]
Referencie
- ↑ Horbulák, Zsolt; Tóth, Ferenc (2019), „François de Tott (1733 – 1793) : Život a dielo jedného osvieteného diplomata“, Historický časopis 67 (2): 218-222, 231, ISSN 0018-2575
