Počas Druhej svetovej vojny bojoval na strane Titových partizánov. Tu sa zoznámil so svojou neskoršou manželkou Jankicou. V 60. rokoch sa stal jedným z najmladších generálov v Juhoslovanskej ľudovej armáde, niektorí pozorovatelia sa domnievali, že to bolo spôsobené faktom, že pochádzal z regiónu Zagorje, odkiaľ vzišlo len veľmi málo komunistických partizánov. Iní tvrdia, že hodnosť dostal zaslúžene, nakoľko bol jedným z najvzdelanejších vojenských činiteľov a mnoho neskorších juhoslovanských generálov čerpalo z jeho teoretických prác, napr. z diela Vojna proti vojne (Rat protiv rata). Už v roku 1961 však zanechal aktívnu službu v armáde a založil Historický ústav chorvátskeho robotníckeho hnutia (Institut za historiju radničkoga pokreta Hrvatske), ostal jeho riaditeľom do roku 1967. V 70. rokoch sa dostal do nemilosti režimu, keď kritizoval niektoré praktiky komunistickej strany. Rozruch vzbudila najmä jeho práca Veľké myšlienky a malé národy (Velike ideje i mali narodi) , monografia histórie politiky, ktorá ostro kolidovala s oficiálnymi dogmami juhoslovanskej politiky.
V roku 1971 bol odsúdený na dva roky väzenia za jeho podiel na aktivitách tzv. Chorvátskej jari, hnutia ktoré založil pôvodne prezident štátu Tito, ale neskôr sa vyprofilovalo na spolok Chorvátov, demonštrujúcich kvôli značnej nespokojnosti s ich pozíciou v krajine.
V roku 1981 bol znovu uväznený, tentokrát pre poskytnutie rozhovoru „nepriateľskej propagande“ - išlo o švédskutelevíziu, pre ktorú vyjadril kritické stanovisko o postavení Chorvátov v štáte. Z troch rokov si odsedel jedenásť mesiacov.
V čase demokratických zmien v roku 1989 založil politické hnutie Chorvátsku demokratickú úniu (chorvátska skratka HDZ). Hnutie bolo jednoznačne národne orientované, so silnými väzbami na katolícku cirkev. V prvých slobodných voľbách (1990) získalo 60% kresiel v chorvátskom parlamente. Po niekoľkých ústavných zmenách bol Tuđman zvolený za prezidenta Chorvátska (ešte v rámci Juhoslávie).
Poznámky
1. ^ Je možné používať aj priezvisko Tudjman z typografických dôvodov, podľa PSP. Ide o prípustný prepis zo srbskejcyriliky (počas Juhoslávie tvorila srbčina s chorvátčinou oficiálne jeden spoločný jazyk).
