Explorer 15 bola vedecká družica NASA, zamerané na štúdium umelo vytvoreného radiačného pásu vzniknutého počas jadrového testu Starfish Prime z júla 1962. Bola treťou zo série Energetic Particle Explorer, kam patrili aj satelity Explorer 12, Explorer 14 a Explorer 26. Družica bola vybavená prístrojmi, ktoré pôvodne slúžili ako záloha pre Explorer 14.
Misia
Explorer 15 bol vynesený 27. októbra 1962 raketou Delta-DM19 a bol umiestnený na eliptickú dráhu s perigeom 300 km a apogeom 17 438 km. Počas štartu zlyhalo zariadenie pre riadenie rotácie a tá tak zostala rovnaká po celú dobu životnosti na hodnote 73 ot/min. Družica vstúpila do atmosféry 19. decembra 1978 a zhorela.
Prístroje
Detektory protónov a elektrónov
Družica disponovala celkom šiestimi kremíkovými detektormi. Dva detektory vyčnievali z telesa sondy a mali tak zväčšené zorné pole. Ostatné štyri boli umiestnené po obvode, kolmo na os rotácie. Detektory boli citlivé na elektróny s energiami 0,5-2,8 MeV a protóny s energiami 2,1-4 MeV. Hlavnou úlohou detektorov bolo štúdium radiačného pásu po jadrovom teste. Užitočné dáta sa získali do 23. decembra 1962.
Smerový a všesmerový detektor toku protónov a elektrónov
Na meranie bola použitá dvojica plastových scintilačných detektorov. Prvý detektor bol smerový a bol umiestnený kolmo na os rotácie so zorným uhlom 16° a dokázal snímať elektróny s energiou na 500 keV. Druhý detektor bol všesmerový a dokázal merať samostatne tok protónov (40-110 MeV) a elektrónov (>4 MeV). Dáta z oboch detektorov bola zbierané po dobu 9,3 sekundy a potom boli každých 69 sekúnd expedované so zvyškom telemetrických dát. Dáta z prístroja boli prijímané do 30. januára 1963.
Ostatné prístroje boli identické s Explorerom 14.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Explorer 15
Zdroje
Externé odkazy
|
|---|
| 1958 – 1959 | |
|---|
| 1960 – 1969 | |
|---|
| 1970 – 1979 | |
|---|
| 1980 – 1989 | |
|---|
| 1990 – 1999 | |
|---|
| 2000 – 2009 | |
|---|
| Plánované | |
|---|
