Eudamidas I. alebo Eudamidás I. (starogr. Εὐδαμίδας) z kráľovskej rodiny Eurypontovcov bol kráľom Sparty od roku 331 pred Kr. približne do roku 305 pred Kr. Jeho spolukráľmi z kráľovského rodu Agiovcov boli Kleomenes II. (v rokoch 331 – 309 pred Kr.) a Areus I. (v rokoch 309 – cca 305 pred Kr.)
Po upevnení macedónskej nadvlády v Grécku, zvolal Filip II. v roku 337 pred Kr. grécke štáty na kongres do Korintu, kde im navrhol spoločné vojenské ťaženie proti Perzskej ríši. Tohto kongresu sa zúčastnili všetky grécke štáty s výnimkou Sparty. Keďže bol Filip II. onedlho zavraždený, úloha vedenia vojenskej výpravy pripadla jeho synovi Alexandrovi. Alexandrova výprava proti Perzii sa začala skoro na jar v roku 334 pred Kr. Sparta jeho neprítomnosť v roku 331 pred Kr. využila a pokúsila sa vydobyť si svoje bývalé mocenské pozície. Tento pokus sa im nevydaril, lebo v bitke pri meste Megalopolis bolo spartské vojsko porazené a medzi mŕtvymi Sparťanmi ležal aj ich kráľ Agis III. Sparťania boli po bitke nútení uzavrieť s Macedóniou mier a tým sa ich mocenské ambície na dlhú dobu rozplynuli. Agis III. nemal potomka a preto sa následníkom stal jeho mladší brat Eudamidas.
Antické písomné zdroje nám neuvádzajú informácie týkajúce sa vládnutia Eudamida I. Pausanias, historik a geograf z druhého storočia, vo svojej v knihe Opis Grécka píše, že počas tohto obdobia dejín vládol v Sparte mier. (zaiste nanútený politickými okolnosťami). Z osobného života Eudamida I. vieme len toľko, že v mladosti bol absolventom Platónovej akadémie v Aténach, kde ho učil bývalý Platónov žiak Xenokrates. Eudamidas sa oženil s Archidamou, ktorá pochádzala z veľmi bohatej rodiny. Manželský pár mal dve deti, syna Archidama a dcéru Agesistratu. To, že ktorým rokom sa presne končí panovanie Eudamida nie je známe. Antickí autori ako následníka Eudamida označili jeho syna Archidama.
Zdroje
- Ploutarchos, Morália (apophthegmata Laconica), 220 EF 1 – 10. [1]
- Kronika ľudstva. [s.l.] : Fortuna print, spol s.r.o. Bratislava, 1995. ISBN 80-7153-090-5. (slovenský jazyk)
- Ploutarchos, Paralelne životy, Agis, 3,1 – 3. [2]
- OLIVA, Pavel. Svět helénismu. [s.l.] : Arista, Epocha, 2001. ISBN 80-86328-02-3. (český jazyk)
- Pausanias, Periégésis tés Hellados, 3,10,5. [3]
