V mezopotámskej mytológii bola Ereškigal (sumersky: dereš.ki.gal, doslova „Kráľovná Veľkej zeme")[1] bohyňou Irkally, krajiny mŕtvych alebo podsvetia v sumerskej mytológii. V neskorších mýtoch vraj vládla Irkalle spolu so svojím manželom Nergalom. Niekedy sa jej meno uvádza ako Irkalla, podobne ako sa v gréckej mytológii používalo Hádes pre podsvetie aj jeho vládcu, a niekedy sa uvádza ako Ninkigal, doslova „Pani veľkej zeme".
Ereškigal bola len jedným z viacerých božstiev, ktoré sa v Mezopotámii považovali za vládcov podsvetia.[2][3] Hlavný chrám zasvätený Ereškigal sa nachádzal v Kute,[4] meste pôvodne spájanom s Nergalom,[2] a jej kult mal veľmi obmedzený rozsah.[5]
V starovekej sumerskej básni Inannin zostup do podsvetia sa Ereškigal opisuje ako Inannina staršia sestra,[6] avšak bežne sa navzájom nespájali.
Dva hlavné mýty zahŕňajúce Ereškigal sú príbeh o Inanninom zostupe do podsvetia a príbeh o Ereškigalinom manželstve s bohom Nergalom. Ďalšie mýty ju spájajú aj s bohmi, ako je Ninazu, pôvodne považovaný za jej manžela, ale neskôr za syna, a Ningišzida.[2]
Mytológia
V sumerskej mytológii bola Ereškigal kráľovnou podsvetia. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že túto funkciu pôvodne plnil Ninazu, pričom Ereškigal sa v sumerských predstavách stala významnou vládkyňou krajiny mŕtvych až neskôr.[3] Viera súvisiaca s touto sférou však bola do istej miery amorfná a je možné, že spočiatku neexistovala jediná všeobecne dohodnutá verzia príslušných mýtických a kultových koncepcií, pričom v systémoch viery rôznych oblastí a období vládli nad podsvetím rôzne božstvá, mužské aj ženské.
V neskorších babylonských zoznamoch bohov mala Ereškigal medzi podsvetnými božstvami vyššie postavenie a vládla kategórii takzvaných „transtigridských hadích bohov" (ako napríklad Ninazu, Tišpak, Ištarán a elamský boh Inšušinak, v Mezopotámii známy takmer výlučne v kontexte posmrtného života),[2] zatiaľ čo Nergal, ktorý plnil analogické funkcie na severe v sumerských časoch, mal namiesto toho sprievod menších vojnových bohov a démonov chorôb. Predstava Nergala a Ereškigal ako páru sa pravdepodobne vyvinula z potreby zosúladiť tieto dve tradície.[5]
Hoci v kultových textoch nie je Ereškigal známa, v mýtickej literatúre bola významná. Príklady mýtov, v ktorých hrá dôležitú úlohu, sú:
Inannin zostup do podsvetia
Jej manželstvo s Nergalom
Ningišzidova cesta do podsvetia
Videnie asýrskeho princa o podsvetí
Synkretizmus
Churritská bohyňa podsvetia Allani bola v Mezopotámii spájaná s Ereškigal a u Chetitov a Luvijcov s bohyňou Slnka Zeme.[8][9] Zatiaľ čo pôvodne bola Allani v Mezopotámii predstavená ako samostatná postava,[10] ktorej sa v Ure počas Šulgiho vlády prinášali obety pod menom Allatum (popri iných cudzích božstvách, ako boli Išara a Belet Nagar),[11] postupne sa stala len titulom Ereškigal.[12]
Chattijský boh smrtiLelwani, pôvodne opisovaný ako mužské božstvo s mužským titulom katte (kráľ), sa namiesto toho začal vnímať ako bohyňa v dôsledku zámeny s Allani a Ereškigal.[13][9]
Meno Ereškigal v gréckych magických textoch
Zdá sa, že v neskorších časoch Gréci použili meno Ereškigal (Ερεσχιγαλ) pre svoju vlastnú bohyňu Hekaté.[14] V záhlaví zaklínadla v Michiganskom magickom papyruse, ktorý bol datovaný do konca tretieho alebo začiatku štvrtého storočia po Kr. (a ako také bolo napísané po strate umenia čítať klinopisné texty), sa Hekaté označuje ako „Hekaté Ereschkigal" a vyvoláva sa pomocou magických slov a gest, aby sa zmiernil strach zaklínača z trestu v posmrtnom živote.[15] Ďalšie štúdium gréckych textov, v ktorých sa spomína meno Ereškigal, ukázalo, že v žiadnom z nich sa nevyskytujú motívy mezopotámskeho pôvodu v nejakej významnej miere, použité symboly sú skôr tie, ktoré sa spájajú s Hekaté než s Ereškigal. Použitie mena Ereškigal neslúžilo inému účelu ako „vybaviť grécku bohyňu podsvetia záhadne znejúcim, cudzím menom" a že ľudia, ktorí „tieto texty tvorili, prenášali a používali, mali buď malý záujem o mezopotámske tradície spojené s Ereškigal, alebo o nich mali malé znalosti (alebo oboje)."[14]
↑ abcdWiggermann, F. (2001a). Nergal A. philologisch. Reallexikon der Assyriologie und vorderasiatischen Archäologie.
↑ abAsher-Greve, J. M.; Westenholz, J. G. (2013). Goddesses in Context: On Divine Powers, Roles, Relationships and Gender in Mesopotamian Textual and Visual Sources.
↑Ereshkigal, Encyclopædia Britannica Ultimate Reference Suite DVD, 2003.
↑ abGadotti, A. (2020). Never Truly Hers: Ereškigal's Dowry and the Rulership of the Netherworld. Journal of Ancient Near Eastern Religions. 20: 1–16. doi:10.1163/15692124-12341309. S2CID 225667868.
↑Betz, Hans Dieter (May 1980). Fragments from a Catabasis Ritual in a Greek Magical Papyrus. History of Religions. 19 (4): 287–295. doi:10.1086/462853. S2CID 162089947.
.jpg)
