Encyklopédia

O Diderotovej encyklopédii pozri Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers.

Brockhaus Konversations-Lexikon, 1902

Encyklopédia (iné názvy: encyklopedický slovník, náučný slovník, lexikón, niekedy skrátene slovník) je dielo, ktoré možno definovať nasledovne:

• odborné dielo, ktoré sprostredkúva formou výkladového slovníka dosiahnuté poznatky ľudstva (všeobecné encyklopédie), alebo poznatky z niektorého vedného odboru (špeciálne encyklopédie), a to buď v abecednom, alebo v systematickom poradí.^[1]; alebo
• sumarizujúca publikácia, ktorá formou prehľadne usporiadaných hesiel sprístupňuje základný fond poznatkov zo všetkých alebo len niektorých oblastí ľudského poznania a praktickej činnosti; heslá môžu byť spracované abecedne alebo systematicky^[2]; alebo
• súborné spracovanie jedného (encyklopédia špeciálna, odborná) alebo všetkých odborov vedy, techniky a kultúry (encyklopédia všeobecná), a to buď v abecedne radených heslách, alebo v statiach usporiadaných podľa určitého systému.^[3]; alebo
• dielo odbornej literatúry zahŕňajúce v abecednom usporiadaní základné poznatky jedného alebo všetkých vedných odborov s cieľom poskytnúť čo najširšiemu okruhu používateľov zrozumiteľný výklad princípov, zákonov, pojmov, javov, reálií a súvislostí medzi nimi.^[4]; alebo
• príručková publikácia [reference work], ktorá obsahuje informácie o všetkých odvetviach poznania, alebo ktoré sa obsiahlo zaoberá určitým odvetvím poznania.^[5]; alebo
• súhrnné spracovanie jedného alebo všetkých vedných odborov, obyčajne v abecednom usporiadaní^[6]; alebo
• náučná alebo populárno-náučná informačná publikácia, obsahujúca najzákladnejšiu informáciu o všetkých (univerzálne encycklopédie) alebo jednotlivých (odborové encyklopédie) oblastiach poznania alebo praktickej činnosti.^[7], alebo
• štruktúrovaná, čo najobsiahlejšia reprezentácia ľudských vedomostí^[8]

Ako vidno, definície encyklopédie sa v detailoch rozchádzajú; konkrétne definícia encyklopédie môže a nemusí klásť dôraz na jej:

• slovníkovú formu a/alebo
• abecedné zoradenie hesiel a/alebo
• prehľadné usporidanie hesiel a/alebo
• zameranosť na vedecké témy a/alebo
• odborný charakter a/alebo
• poskytovanie základných (a prípadne aj zrozumiteľných) informácií a/alebo
• ľahkosť vyhľadávania (t.j. príručný charakter) a/alebo
• prezentovanie (aj) súvislostí medzi heslami a/alebo
• snahu o obsiahlosť.

Autor príspevkov do encyklopédie sa označuje tiež ako encyklopedista.^[9][10][11]

Etymológia

Termín encyklopédia pôvodne pochádza z gréckeho ἐγκύκλιος παιδεία (egkyklios paideia) – kruh vzdelania – ktorým sa v antike, respektíve v klasickom gréckom kultúrnom okruhu označoval súhrn teoretických vied a znalostí, ktoré boli predmetom štúdia. V rímskom (latinskom) kultúrnom okruhu sa pre súhrn znalostí používal názov sedem slobodných umení.

Ako názov alebo žáner literárneho diela sa termín encyklopédia začal používať až od 16. storočia.

Druhy encyklopédií

Delenie 1:

• všeobecná encyklopédia (univerzálna encyklopédia) – encyklopédia zameraná na všetky odbory
• špecializovaná encyklopédia (odborová encyklopédia, monotematická encyklopédia) – encyklopédia zameraná len na jednu oblasť

Medzi všeobecné encyklopédie patrí ako špeciálny typ aj tzv. národná encyklopédia (vlastivedná encyklopédia), ktorá pri spracovaní univerzálnej tematiky silne akcentuje teritoriálno-etnický princíp (príkladom je Encyklopédia Slovenska).

Delenie 2 (podľa zoradenia hesiel):

• abecedná encyklopédia – t.j. encyklopédia s abecedne (čiže slovníkovo) zoradenými heslami
• dielo encyklopedického charakteru (systematická encyklopédia) – t.j. encyklopédia so systémovo (t.j. podľa odvetví alebo podľa činnosti) zoradenými heslami

Delenie 3^[7]:

• veľká encyklopédia – niekoľko desiatok zväzkov
• malá encyklopédia – 10 až 12 zväzkov (ale ako malá encyklopédia sa často označuje aj jednozväzková encyklopédia)
• krátka encyklopédia – 4 až 6 zväzkov
• encyklopedický slovník – 1 až 3 zväzky

Delenie 4:

• jednozväzková encyklopédia
• viaczväzková encyklopédia

Štruktúra encyklopédie^[12]

Základnou informačnou jednotkou encyklopédie je encyklopedické heslo, čiže komplex logicky usporiadaných informácií vyjadrujúci určité, typom encyklopédie a významom pojmu limitované, množstvo poznatkov o istej objektívnej skutočnosti, získaných analyticko-syntetickou metódou a vyjadrených lexikografickým štýlom. Heslo sa obyčajne skladá z polotučne tlačeného záhlavia, z definície a z výkladu. Heslá sú obyčajne formálne aj obsahovo rovnako stavané a spravidla sú od zvyšného textu oddelené graficky. Pri tvorbe hesla sa dodržiava logické poradie aspektov, z ktorých sa vykladá heslo.

Tzv. odkazové heslo je špeciálny druh hesla – nevykladá pojem, ale len odkazom upozorňuje na heslo, v ktorom sa informácia nachádza.

Text encyklopédie sa píše tzv. encyklopedickým štýlom. Cieľom je poskytnúť na minimálnom priestore čo najviac informácií, preto je encyklopedický štýl maximálne stručný, vecný a výrazovo jednoduchý a zároveň podáva informácie presne. Mnohé encyklopédie obsahujú aj tabuľky, grafy, štatistiky a ilustrácie.

Encyklopédia by mala byť informačne ucelená, čiže jednak by mali byť obsahovo previazané jednotlivé heslá v rámci jedného odboru, a jednak by mali byť previazané všetky heslá encyklopédie tak, aby encyklopédia tvorila uzavretý informačný okruh. To znamená, že každý pojem na ktoromkoľvek mieste textu encyklopédie by mal mať svoje samostatné heslo (alebo by mal byť uvedený ako synonymum alebo pojem vysvetlený v inom hesle).

Funkcie

Encyklopédia má tri základné funkcie – informačnú, popularizačnú a vzdelávaciu.

Dejiny encyklopédie

Dejiny encyklopédie vo svete

Pozri [2] Archivované 2014-07-04 na Wayback Machine

Dejiny česko-slovenských česky písaných encyklopédií

Pozri [3] Archivované 2008-12-08 na Wayback Machine a [4] Archivované 2009-05-13 na Wayback Machine

Dejiny slovenskej encyklopédie

Pozri [5] Archivované 2011-02-04 na Wayback Machine

Najvýznamnejšie väčšie všeobecné encyklopédie

Rôzne jazyky

• Wikipedia – internetová encyklopédia, viac ako 200 jazykových verzií, voľne prístupná
• Microsoft Encarta – internetová encyklopédia prístupná do začiatku 21. storočia za poplatok

Čínština od 14. storočia

• Wen sien tchung kchao (348 zväzkov, 1317)
• Jung-le ta-tien (11095 zväzkov, dokončená 1408)
• Ku-ťin tchu-šu ťi-čcheng (5020 zväzkov, 1726)
• Čung-kuo tcha paj-kche čchüan-šu čchu-pan-še (Veľká čínska encyklopédia) (74 zväzkov, 1980 – 1993)

Angličtina

• Cyclopaedia (45 zväzkov, 1802 – 1820)
• New International Encyclopedia (25 zväzkov, okolo 1928)
• Academic American Encyclopedia (= Grolier Academic Encyclopedia, Grolier International Encyclopedia, Lexicon Universal Encyclopedia, Macmillan Family Encyclopedia, Barnes & Noble New American Encyclopedia, Global International Encyclopedia) (21 zväzkov, 1980)
• Encyclopedia Americana (30 zväzkov, 1981)
• Collier's Encyclopedia (24 zväzkov, 1981, neskôr integrované do Microsoft Encyrta)
• Chambers's Encyclopaedia (15 zväzkov, 1973)
• World Book Encyclopaedia (22 zväzkov, 1998, aj online)
• Encyclopaedia Britannica – (31 zväzkov plus pravidelné dodatky, 1985; od roku 2012 už existuje len internetová verzia)
• Compton's (26 zväzkov, 2009)

Nemčina

• Grosses vollständiges Universal-Lexicon Aller Wissenschafften und Künste (64 zväzkov, 1732 – 1754)
• Allgemeine Encyclopädie der Wissenschaften und Künste (167 zväzkov, 1818 – 1889)
• (Pierers) Universal-Lexikon der Gegenwart und Vergangenheit (26 zväzkov, 1824 – 1836)
• Das große Conversations-Lexicon für die gebildeten Stände (tzv. Ur-Meyers) (52 zväzkov, 1839 – 1855) – skrátené verzie neskôr vyšli pod názvom Meyers Konversations-Lexikon
• Meyers Enzyklopädisches Lexikon (25+7 zväzkov, 1971 – 1981, NSR) resp. aktuálne vydanie pod názvom Meyers Großes Taschenlexikon (24 zväzkov)
• Meyers Neues Lexikon (18 zväzkov, 1971 – 1978, NDR)
• Brockhaus (30 zväzkov, 2005 – 2006, v súčasnosti už len online encyklopédia za poplatok)
• Bertelsmann Lexikothek (26 zväzkov, 1983)

Francúzština

• Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers (tzv. Diderotova encyklopédia) (37 zväzkov, 1751 – 1772)
• Encyclopédie méthodique (166 zväzkov, 1781 – 1832)
• Grande Encyclopédie (31 zväzkov, 1885 – 1902)
• Encyclopædia Universalis (20 zväzkov, 1968 – 1975)
• La grande encyclopédie Larousse (22 zväzkov, 1971 – 1981)
• Encyclopédie Larousse online

Španielčina

• Diccionario Enciclopédico Hispano-Americano (28 zväzkov,1887 – 1910)
• Enciclopedia universal ilustrada europeo-americana (tzv. Enciclopedia Espasa) (118 zväzkov, 1908 – 2003; nové vydanie v roku 2003 malo 90 zväzkov) – najväčšia súčasná tlačená encyklopédia na svete
• Gran Enciclopedia Rialp (25 zväzkov, 1991)
• Enciclopedia universal Larousse
• Grandiccionario enciclopédico Salvat universal (20 zväzkov, 1970 – 1974)
• Gran enciclopedia planeta (20 zväzkov, 2004)

Portugalčina

• Grande Enciclopédia Portuguesa e Brasileira (70 zväzkov, 1936 – dodnes)
• Enciclopédia Verbo Edição Século XXI (29 zväzkov, od roku 1998)

Taliančina

• Enciclopedia italiana di scienze, lettere ed arti (38 zväzkov, 1929 – 1939)
• Grande dizionario enciclopedico Utet (22 zväzkov, 1967 – 1979)

Ruština

• Enciklopedičeskij slovar Brokgauza i Efrona (86 zväzkov, 1890–1906)
• Boľšaja sovetskaja enciklopedija (65 zväzkov, 1926 – 1947 (posledné vydanie malo len 30 zväzkov))
• Boľšaja rossijskaja enciklopedija (plánovaných 30 zväzkov, vychádza od roku 2004)

Poľština

• S.Orgelbranda Encyklopedia Powszechna (28 zväzkov, 1859 – 1868)
• Wielka encyklopedia powszechna PWN (13 zväzkov, 1962 – 1969 + 1970)
• Wielka encyklopedia PWN (30 zväzkov, 2001 – 2005)
• Popularna Encyklopedia Powszechna (12 zväzkov, od roku 1999)

Maďarčina

• A Pallas nagy lexikona (18 zväzkov, 1893 – 1897)
• Tolnai világlexikona (20 zväzkov, 1926 – 1930)
• Révai nagy lexikona (21 zväzkov, 1911 – 1931)
• Uj Idők lexikona (24 zväzkov, 1936 – 1942)
• Magyar nagylexikon (19 zväzkov, 1993 – 2004)

Čeština

• Slovník naučný (Riegerov) (12 zväzkov, 1860 – 1874, písali aj slovenskí autori)
• Ottův slovník naučný (28 zväzkov, 1888 – 1908; písali aj slovenskí autori) a Ottův slovník naučný nové doby
• Masarykův slovník naučný (7 zväzkov, 1925 – 1933, písali aj slovenskí autori)
• Komenského slovník naučný (10 zväzkov, 1937 – 1938, písali aj slovenskí autori)
• Příruční slovník naučný (4 zväzky, 1962 – 1967, písali aj slovenskí autori)
• Malá československá encyklopedie (6 zväzkov, 1984 – 1987, písali aj slovenskí autori)
• Všeobecná encyklopedie Diderot (8 zväzkov, 1999)
• Všeobecná encyklopedie UNIVERSUM (10 zväzkov, 1999 – 2001)

Slovenčina

• Pyramída
• Encyclopaedia Beliana (práve postupne vychádza)

Slovenské encyklopédie

Referencie

1. Encyklopédia. In: FINDRA, Ján; GOMBALA, Eduard; PLINTOVIČ, Ivan. Slovník literárnovedných termínov. 2. dopl vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. 410 s. S. 92-93.
2. Nováková et al.: Využívanie informačných zdrojov, 1998
3. encyklopedie. In: Malá československá encyklopedie II D-CH. Praha: Academia, 1985. s. 315.; podobná definícia je napr. v dielach:
   • Encyklopédia Slovenska: náučný slovník; súborne spracúva buď všetky vedné odbory (encyklopédia všeobecná), alebo len niektoré z nich (encyklopédia špeciálna) v abecednom alebo systematickom usporiadaní.
   • Encyclopédie Larousse online: Dielo, v ktorom sa metodicky alebo abecedne prezentuje súbor univerzálnych vedomostí (všeobecná encyklopédia) alebo špecifických vedomostí oblasti poznania (špecializovaná encyklopédia).
   • Slovník slovenského jazyka: náučné dielo obsahujúce systematicky, abecedne alebo tematicky usporiadaný prehľad jednotlivých alebo všetkých vedných odborov,
   • Informační věda a knihovnictví - výkladový slovník: [1] Archivované 2008-12-12 na Wayback Machine
4. encyklopédia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 101-105.
5. encyclopedia in: Encyclopaedia Britannica online
6. Slovník cudzích slov (akademický), 2005; podobná definícia je v dielach:
   • KSSJ: náučné dielo obsahujúce súhrn poznatkov z 1 alebo zo všetkých odborov
   • Veľký slovník cudzích slov: vedecké dielo zahrnujúce poznatky jedného, príp. mnohých odborov (táto definícia je ale defektívna, lebo pod ňu pri doslovnom chápaní spadá takmer ľubovoľné vedecké dielo)
7. enciklopedija in: Boľšaja sovetskaja enciklopedija 3. vydanie
8. http://www.informationskompetenz.de/glossar/?term=401^{[nefunkčný odkaz]}
9. „encyklopedisti“, Encyclopaedia Beliana, 4. Eh – Gala, Bratislava: Veda, 2005, str. 105, ISBN 8022408476 
10. Šaling, Samo; Ivanová-Šalingová, Mária; Maníková, Mária (2008), „encyklopedista“, Veľký slovník cudzích slov (5. vyd.), Bratislava; Prešov: SAMO, str. 311-312, ISBN 9788089123070 . „3. kto sa zúčastňuje na príprave a zostavení encyklopédie“
11. Petráčková, Věra; Kraus, Jiří, edi. (2005), „encyklopedista“, Slovník cudzích slov (akademický) (2. dopln. a uprav. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 8010003816, http://slovnik.juls.savba.sk/?w=encyklopedista&s=exact&c=rc31&d=scs&ie=utf-8&oe=utf-8 
12. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2009-09-22]. Dostupné online. Archivované 2014-07-04 z originálu.

Externé odkazy

• Encyclopaedia in: Enc. Britannica
• Enciklopedija in: Boľšaja sovetskaja enciklopedija Archivované 2014-07-06 na Wayback Machine
• Encyclopédie in: Encyclopédie Larousse