Emauzský kláštor, alebo kláštor benediktínov pri chráme Panny Márie a slovanských patrónov zvaný Na Slovanoch či Emauzy založil 21. novembra1347 český kráľ a cisár Karol IV. pre rád slovanských benediktínov. Nachádza sa v Prahe 2 na Novom Měste, na území vymedzenom ulicami Vyšehradská, Trojická, Pod Slovany a Na Slovanech.
Karol IV. si bol vedomý politických a duchovných záväzkov plynúcich z faktu, že po praslici pochádzal zo starobylej slovanskej dynastie Přemyslovcov. Zároveň jeho snahy smerovali i k odstraneniu schizmy medzi západnou cirkvou a východnými kresťanskými cirkvami. Rozhodol sa preto oživiť slovanskú liturgiu hlásiacu sa k cyrilometodskej tradícii a vytvoriť stredisko slovanskej cirkevnej vzdelanosti odkiaľ by sa vierouka v slovanskom jazyku šírila medzi Čechov i ostatných Slovanov. Pozval preto do Prahy benediktínskych rehoľníkov z oblasti dnešného Chorvátska, tzv. hlaholášov, znalých cirkevnej slovienčiny.
Kláštor fungoval i v husitskej dobe, kedy unikol vyplieneniu. Husiti ho v roku 1419 prevzali a ako v jedinom českom kláštore sa tu praktikovalo prijímanie podobojí, a to až do roku 1589. V tej dobe v kláštore pôsobili anglický husitský bohoslovec Peter Payne a brat Gregor, neskorší zakladateľ Jednoty bratskej. Začiatkom 17. storočia, za vlády Rudolfa II., bol kláštor obnovený ako katolícky. V roku 1611 utrpel pri vpáde passauských vojsk, kedy ho vyplienila miestna spodina. V roku 1636 sem prišli benediktíni z katalánskeho kláštora Montserrat, ktorí ti zostali až do roku 1880, kedy ich vystriedali benediktínski mnísi kongregácie sv. Martina vyhnaní z kláštora v Beurone v Nemecku. Po vyhostení komunity z Československa v roku1919 bol kláštor krátko v majetku hudobného konzervatória. O rok neskôr sa beuronskí benediktíni vrátili a obnovili slovanskú liturgiu. V roku 1942 mníchov vyhnalo gestapo a kláštor slúžil ako vojenský lazaret.
Pri spojeneckom nálete na Prahu 14. februára1945 bola poničená budova kostola a klenby kláštornej budovy, opravy sa uskutočnili v prvej polovici 50. rokov. V roku 1950 bol kláštor zoštátnený a v 50. rokoch pripadol Československej akadémii vied. Časť rehoľníkov vtedy odišla do Talianska.
Súčasnosť
Po roku 1989 získalo späť budovy kláštora i kostol Benediktínske opátstvo v Emauzoch. V roku 1995 bola ukončená jedna etapa rekonštrukcie kláštora. V roku 2003 bola dokončená rekonštrukcia kostola, posvätený nový oltár a prvá omša sa konala symbolicky na Veľkonočný pondelok21. apríla 2003. V súčasnosti patria k emauzskému opátstvu traja mnísi z ktorých dvaja žijú priamo v kláštore, a jeden je farárom v Domašove pri Brne.
Architektura a výzdoba
Jeden z portálov kostola
Kláštor, vybudovaný na skalnatom pahorku pri bývalom farskom kostole sv. Kozmu a Damiána, bol súčasťou Karolovho urbanistického plánu výstavby Nového Města pražského (1348). Bol koncipovaný ako súčasť systému cirkevných stavieb, ktoré v pôdoryse mesta tvorí kríž. Areál kláštora zahŕňa konventný chrám, južne priliehajúcu kvadratúru s rajským dvorom, na západ od neho komplex novších budov z 1. polovice 19. a z 30. rokov 20. storočia. Patrí do neho i kaplnka sv. Kozmu a Damiána s ranobarokovouklenbou.
Na stavbe gotickéhotrojloďového kostola a kláštora sa podielala Karolova dvorská huť. Ambit kláštora bol v 60. rokoch 14. storočia vyzdobený cyklom 85 nástenných gotických malieb s paralelami zo Starého a Nového zákona. Autormi malieb boli tzv. Majster emauzského cyklu (jeho meno nie je známe), Mikuláš Wurmser zo Štrasburgu a Majster Oswald. V 17. a 18. storočí boli stavby barokizované a na chráme pribudli dve ranobarokové veže. Kláštorná budova získala ešte jedno poschodie a v rokoch 1766 – 1769 dostala neskorobarokovú fasádu. V rokoch 1880 – 1890 areál prestavali beuronskí benediktíni do novogotickej podoby v duchu beuronského slohu. V rokoch 1929 – 1930 začali úpravu časti komplexu podľa projektu architekta Bohumila Hypšmana.
Potom čo areál kláštora utrpel vážne škody, pri spojeneckom nálete vo februári 1945, uskutočnila sa v rokoch 1953 – 1954 rekonštrukcia klenb podľa návrhov profesora Bedřicha Hacara. Podľa projektu architekta Františka Marii Černého bola vykonaná rekonštrukcia kostola pri ktorej zbúrané veže nahradili betónové škrupinové krídla s pozlátenými hrotmi. Nový oltár, vysvätený v roku 2003, bol vyrobený podľa návrhu akademického sochára Karola Stádníka.
Zaujímavosti
Pôvodne sa kláštor nazýval Na Slovanech, kvôli slovanským rehoľníkom, ktorí tu pôsobili. Druhé meno kláštora sa odvodzuje od toho, že sa pri jeho vysvätení v roku1372 predčítala časť evanjelia o zjavení Ježiša Krista učeníkom cestou do Emauz, a toto biblické meno sa potom ujalo.
V kláštore vznikla hlaholská časť tzv. reimského evanjeliára, na ktorý od r. 1547 až do 18. storočia údajne pri korunovácii prisahali francúzski králi (nie je ale o tom jediný písomný dôkaz).
↑Vilém Lorenc: Nové Město Pražské, Praha, SNTL, 1973, str. 73
Literatúra
EKERT, František. Posvátná místa královského hlavního města Prahy. Zväzok II. Praha : Dědictví sv. Jana Nepomuckého / fotoreprint Volvox Globator, 1884 / 1996. ISBN 80-7207-040-1. S. 187 – 216. (česk)
Průvodce křížovou chodbou král. kláštera Emauzského v Praze : Krátký popis a vysvětlení nástěnných maleb. Praha : Opatství Emauzské, 1933. Dostupné online.[nefunkčný odkaz]
HELMLING, Leander. Emaus : Kurzgefasste Geschichte und Beschreibung der Kirche und des Klosters. Praha : Calve, 1903. Dostupné online. (nemeck)[nefunkčný odkaz]
